Ekanomika1010

Łukašenka: Kali jość popyt, treba pradavać na ekspart tytuniovyja vyraby

Prapanovy pa źmienie sistemy pracy ŭ śfiery vytvorčaści i realizacyi tytuniovych vyrabaŭ vyniesieny na naradu ŭ Alaksandra Łukašenki, piša BiełTA

Kiraŭnik dziaržavy adznačyŭ, što jość dźvie pryčyny dla praviadzieńnia hetaj narady. Pieršaja — heta vialiki popyt za miežami Biełarusi na adpaviednuju pradukcyju. «Jasna, što heta padakcyzny tavar, što biudžet ad hetaha atrymlivaje vielizarnyja srodki, — skazaŭ kiraŭnik krainy. — U hetym hodzie my čakajem Br1 młrd, heta značyć $0,5 młrd. Heta vialikija padatkovyja pastupleńni».

Razam z hetym Alaksandr Łukašenka padkreśliŭ, što asabista jon nie prymaje tych, chto kuryć abo złoŭžyvaje ałkaholem.

«Ale, tym nie mienš, hetaja halina ŭ Biełarusi raźvivajecca aktyŭna, i nie tolki ŭ suviazi z tym popytam, jaki isnuje na pradukcyju. Praŭda, što da Biełarusi, to ŭ apošni čas, jak mianie infarmujuć, u nas popyt na hety tavar stabilizavany i rostu nijakaha niama. Heta ŭžo dobra», — zaŭvažyŭ biełaruski kiraŭnik.

Druhaja pryčyna dla praviadzieńnia narady - prapanovy asobnych pradstaŭnikoŭ biełaruskaha biznesu ab udaskanaleńni vytvorčaści i realizacyi hetaj pradukcyi. «Jak śćviardžajuć sami biznesmieny, patencyjał našaj tytuniovaj haliny daloka nie vyčarpany. Jość prapanovy pa źmienie sistemy raboty ŭ hetaj śfiery», - skazaŭ kiraŭnik dziaržavy.

Jon kanstatavaŭ pastajanna pavialičvajucca abjomy vypusku tytuniovaj pradukcyi, vysokimi tempami naroščvajecca i ekspart. «Da mianie navat u apošni čas źviarnulisia zamiežnyja pradprymalniki pra toje, što našy pradpryjemstvy nie chočuć pradavać pradukcyju na ekspart.

Jość vialikija nišy, navat u Jeŭrapiejskim sajuzie. Jany nam vyhadnyja. Čamu my nie chočam ich zapaŭniać? - adznačyŭ Alaksandr Łukašenka.

- Ja daručaŭ pravieryć hetuju infarmacyju. Siońnia pra heta prainfarmujuć. Havorka idzie ab adnoj sa značnych krynic papaŭnieńnia biudžetu. Tamu kali jość popyt, treba pradavać tytuniovyja vyraby. Nie pradadzim my, pradaduć inšyja. Rynki buduć zaniatyja».

Jon padkreśliŭ, što važna pryniać rašeńnie, jakoje adpaviadaje intaresam dziaržavy. «Ja tak i abiacaŭ tym, chto ŭnosiŭ prapanovy, i tym, chto zakłapočany hetymi prapanovami, što rašeńni buduć pryniaty publična i vyklučna ŭ intaresach dziaržavy. Kali chtości prapanuje siońnia schiemy, pa jakich my budziem pracavać u vytvorčaści i realizacyi tytuniovych vyrabaŭ, jany nieadkładna buduć realizavanyja. Ale pryncyp adzin: heta pavinna być vyhadna, čym ciapier dziejučaja schiema», - skazaŭ kiraŭnik dziaržavy.

U suviazi z hetym Alaksandr Łukašenka ličyć važnym adkazać na pytańni, što budzie atrymana ad mahčymaj źmieny sistemy ŭ śfiery vytvorčaści i realizacyi tytuniovych vyrabaŭ i jak heta paŭpłyvaje na ich kančatkovuju canu.

Jak paviedamiŭ vice-premjer Michaił Rusy, u paraŭnańni z 2000 hodam vytvorčaść tytuniovych vyrabaŭ u Biełarusi ŭzrasła bolš čym u 3 razy, ekspart — bolš čym u 16 razoŭ, a impart skaraciŭsia bolš čym u 25 razoŭ. Unutrany rynak na siońniašni dzień bolš čym na 95% zabiaśpiečvajecca pradukcyjaj ułasnaj vytvorčaści.

Kamientary10

Ciapier čytajuć

Dom, ź jakoha rasijskija hastralory sprabavali skraści miljony dalaraŭ, naležyć byłomu vykanaŭčamu dyrektaru Biełarusbanka

Dom, ź jakoha rasijskija hastralory sprabavali skraści miljony dalaraŭ, naležyć byłomu vykanaŭčamu dyrektaru Biełarusbanka

Usie naviny →
Usie naviny

Va Ukrainie anansavali prymianieńnie ŭłasnych balistyčnych rakiet užo hetaj vosieńniu3

Zamki ŭ Livanie i savany ŭ Paŭdniovym Sudanie ŭklučyli ŭ śpis suśvietnaj spadčyny pad pahrozaj

Italjaniec stvaryŭ falšyvy antyčny amfiteatr i vadziŭ tudy turystaŭ za hrošy3

«Mnie chacieli kampiensavać kala 10% ad koštu paharełaha». Jak biełaruskija pradaŭcy na Vajłdbieryz vyrašajuć vohniennyja prablemy9

Pa Minsku raźjazdžaje Volkswagen Polo, ad jakoha dryžać vokny9

Harnałyžny kompleks «Łahojsk» z treciaha razu pradali na aŭkcyjonie

Prachadny bał — 395, konkurs — 13 čałaviek na miesca. U Minadukacyi padviali vyniki zaličeńnia na biudžet

Davierlivaja minčanka skinuła arandataram z Rasii kopiju svajho pašparta. A tyja ciškom pradali jaje kvateru koštam $90 tysiač4

«Ja baču, jak moj tvar pačynaje dryžać». U biełaruski ŭ Polščy dyjahnastavali puchlinu hałaŭnoha mozhu9

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Dom, ź jakoha rasijskija hastralory sprabavali skraści miljony dalaraŭ, naležyć byłomu vykanaŭčamu dyrektaru Biełarusbanka

Dom, ź jakoha rasijskija hastralory sprabavali skraści miljony dalaraŭ, naležyć byłomu vykanaŭčamu dyrektaru Biełarusbanka

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić