Ekanomika88

Lvoŭski: Łuhinoj było b dobra žyć paru stahodździaŭ tamu, kali było modna skardzicca na sialan

«Niekatoryja ludzi naradzilisia nie ŭ svaju epochu».

Lŭ Lvoŭski i Taćciana Łuhina. Fota: skryn videa, BiełTA

U novym vypusku TOKu akademičny dyrektar BEROC Leŭ Lvoŭski prakamientavaŭ słovy hienieralnaj dyrektarki «Kamvola» Taćciany Łuhinoj, jakaja narakała, što ŭ biełarusaŭ drennaja kultura pracy, ludzi mała pracujuć.

Na dumku ekanamista, takija razvahi nahadvajuć skarhi pamieščykaŭ niekalki stahodździaŭ tamu.

«Ja dumaju, što niekatoryja ludzi naradzilisia nie ŭ svaju epochu. Voś hetaj spadaryni dobra było b žyć paru stahodździaŭ tamu. Tady jakraz było modna skardzicca na sialan. Zdajecca, bješ ich, a jany ŭsio roŭna moŭ nie viedajuć, vino drenna padajuć, bieze nie ŭmiejuć hatavać, usie niepiśmiennyja, žyvuć u brudzie», — iranična zaŭvažyŭ Lvoŭski na prośbu prakamientavać słovy Łuhinaj.

Ekanamist padkreśliŭ, što nie isnuje «drennych ludziej» abo «drennych rabotnikaŭ» u maštabie ŭsioj krainy.

«Kožny asobny čałaviek, viadoma, moža być drennym rabotnikam, ale kab cełaja nacyja była drennaj — takoha nie byvaje», — ličyć Lvoŭski.

Pavodle jaho, prablemy ŭźnikajuć nie praź ludziej, a praz drennyja instytuty i nieefiektyŭnaje kiravańnie.

Jon adznačyŭ, što biełarusy ničym nie sastupajuć žycharam susiednich krain ni pavodle adukacyi, ni pavodle pracoŭnaj etyki.

Lvoŭski upeŭnieny: «[Biełarusy] ničym nie horšyja za palakaŭ, za litoŭcaŭ. Ja nie dumaju, što jany značna horšyja za niemcaŭ, a tym bolš za francuzaŭ».

Niama padstaŭ kazać pra niejkuju asablivuju lanotu biełarusaŭ.

«Biełarusy šmat pracujuć. I kali pry hetym vy nie možacie arhanizavać sistemu tak, kab jany zarablali stolki ž, kolki ŭ susiednich krainach, to tut treba pahladzieć u lusterka i papraknuć siabie. Ale zaŭsiody lahčej skazać: «Tak-tak, heta ŭsio rabotniki ŭ nas nie chočuć pracavać», — reziumavaŭ ekanamist.

Kamientary8

  • Anatol
    28.07.2026
    Chto hetyja ludzi?
  • Otiec Zasandalij
    28.07.2026
    [Red. vydalena]

    [Zredahavana]
  • ekanamist Škłoŭski
    28.07.2026
    Śmiech śmiecham, ale absalutna takuju ž kabietu ja naziraŭ nadoječy na polskim telebačańni. Joj redaktar taksama padsypaŭ ab 19-m stahodździ i patahonnaj sistemie.

    Heta typaž karparatyŭnaha CHR-a, jany addanyja spravie partyi/kampanii. Dalej cytata Orueła ab žanočym fanatyźmie...

Ciapier čytajuć

Łatvija «pa techničnych pryčynach» zakryła miažu ź Biełaruśsiu12

Łatvija «pa techničnych pryčynach» zakryła miažu ź Biełaruśsiu

Usie naviny →
Usie naviny

Uradženku Minska nie ŭziali na dypłamatyčnuju słužbu Hiermanii, bo ŭ jaje zastaŭsia baćka ŭ Biełarusi15

U centry Varšavy palak napaŭ na biełarusku paśla taho, jak pačuŭ jaje akcent142

Samaja maleńkaja niezaležnaja respublika ŭ śviecie źmianiła nazvu3

Mužu viadomaj biełaruskaj advakatki dali ŭ Rasii 9 hadoŭ kałonii za chabary. A ich sumiesnuju kvateru ŭ Vybarhu ciškom pradali6

Ajcišnika rodam z Mazyra asudzili pa šerahu palityčnych artykułaŭ i kinuli za kraty1

«Bajsoł» zapuściŭ tradycyjny zbor dla dziaciej palitviaźniaŭ pierad 1 vieraśnia3

U 48 hadoŭ pamior pieršy namieśnik načalnika Partyzanskaha RUUS Minska30

Pamior eks-futbalist zbornaj Italii i «Miłana» Franka Barezi

Chaski ź Minska staŭ tvaram novaj kalekcyi Mark Formelle. Za heta jon atrymaŭ adnu futbołku2

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Łatvija «pa techničnych pryčynach» zakryła miažu ź Biełaruśsiu12

Łatvija «pa techničnych pryčynach» zakryła miažu ź Biełaruśsiu

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić