Ekśpierty: u 2020 čakajecca najmacniejšaje padzieńnie suśvietnaha popytu na haz
Suśvietny popyt na haz u 2020 hodzie moža źnizicca na 4% abo na 150 młrd kub. m, što stanie samym vialikim padzieńniem pakazčyka za ŭsiu historyju hazavaha rynku. Pra heta havorycca ŭ ahladzie Mižnarodnaha enierhietyčnaha ahienctva (MEA), piša tass.ru.
«Heta budzie samaje bujnoje štohadovaje źnižeńnie spažyvańnia z momantu farmiravańnia rynku pryrodnaha hazu ŭ druhoj pałovie XX stahodździa», — adznačajecca ŭ spravazdačy.
Čakajecca, što popyt na haz budzie pastupova adnaŭlacca ŭ 2021 hodzie dziakujučy nizkim cenam i adnaŭleńniu ekanamičnaj aktyŭnaści. «Adnak nastupstvy kryzisu 2020 hoda, jak čakajecca, pryviaduć da 2025 hoda da stračanaha abjomu hadavoha popytu na haz u abjomie 75 młrd kub. m, što adpaviadaje rostu popytu u 2019 hodzie», — paviedamlajuć analityki MEA.
U dalejšym — da 2025 hoda — čakajecca rost popytu na haz u siarednim na 1,5% za hod. Asnoŭnym drajvieram rostu popytu stanie pramysłovaść, na jakuju budzie prychodzicca da 40% dadatkovaha popytu. Spažyvańnie hazu pramysłovaściu budzie raści ŭ siarednim na 2,5% u hod.
Što tyčycca pastavak «błakitnaha paliva», čakajecca, što Rasija stanie druhoj pa vieličyni krynicaj rostu prapanovy na rynku na praciahu 2019-2025 hadoŭ. Pieršaje miesca buduć zajmać ZŠA. Na RF budzie prypadać krychu bolš za adnoj piataj suśvietnaha rostu zdabyčy hazu ŭ paznačany pieryjad.
Pry hetym štohadovaja zdabyča hazu ŭ ZŠA da 2025 hoda pieravysić 1 trłn kub. m, pavialičvajučysia na 1,2% štohod na praciahu 2019-2025 hadoŭ.
Niahledziačy na padzieńnie popytu, na praciahu pieršych piaci miesiacaŭ 2020 hoda jeŭrapiejski impart zvadkavanaha pryrodnaha hazu pavialičyŭsia bolš čym na 20% u hadavym vyličeńni — da 60 młrd. kub. m. pry hetym ZŠA stali najbujniejšaj krynicaj pastavak ZPH u Jeŭropu, abahnaŭšy Katar i Rasiju. Na dolu ZŠA prychodzicca bolš za 25% jeŭrapiejskaha impartu SPH. Pry hetym impart tradycyjnych trubapravodnych pastaŭščykoŭ źniziŭsia: pastaŭki z Rasii i Paŭnočnaj Afryki skaracilisia prykładna na 25%, a z Narviehii - na 4% u hadavym vyličeńni. U cełym za studzień-maj pastaŭki hazu ŭ Jeŭropu (SPH i trubapravodny haz) skaracilisia na 9%.
Da 2025 hoda, pavodle prahnozaŭ MEA, abjom suśvietnaha handlu ZPH dasiahnie 585 młrd kub. m u hod, pavialičyŭšysia na 21% u paraŭnańni z 2019 hodam. Asnoŭnymi drajvierami rostu stanuć rynki, jakija raźvivajucca Azii, pierš za ŭsio Kitaj i Indyja, u toj čas jak na ZŠA budzie prychodzicca amal uvieś rost z boku pastavak.
«Abjom handlu ZPH, jak čakajecca, vyraście bolš pavolnymi tempami, čym pavieličeńnie mahutnaściaŭ pa zvadkavańni, tym samym abmiažoŭvajučy ryzyku taho, što popyt budzie pieravyšać prapanovu na praciahu prahnazavanaha pieryjadu», — adznačajecca ŭ ahladzie.
Kamientary