Hramadstva

Stała viadoma, za što zvolnili dyrektarku Muzieja Janki Kupały Alenu Laškovič

Pryčynaj adstaŭki Aleny Laškovič stała jaje pryncypovaja pazicyja — eks-dyrektarka admoviłasia zvalniać svaich supracoŭnikaŭ pa nadumanych «palityčnych» pryčynach, paviedamili Reform.by krynicy z muziejnych kołaŭ. Kiraŭnik adnoj z samych viadomych u Biełarusi kulturnych ustanoŭ była zvolnienaja z pasady 4 studzienia.

Jašče ŭ minułym hodzie imia dyrektarki Muzieja Janki Kupały, jak i inšych śpiecyjalistaŭ u muziejnaj śfiery, prahučała ŭ viadomym tekście Andreja Mukavozčyka, apublikavanym u Sb.by. Jak i inšych kiraŭnikoŭ muziejnych ustanoŭ, jaje vyklikali dla razmovy ŭ viedamstva kultury, dzie spadarynia Alena i vykazała svaju pazicyju. Kiraŭnica admoviłasia zvalniać ludziej, paviedamili krynicy.

Taksama nie byŭ sakretam toj fakt, što žurnalistka Natalla Łubnieŭskaja, łaŭreatka premii Free Media Awards, źjaŭlajecca niaviestkaj Aleny Laškovič. Hety momant taksama moh adyhrać svaju rolu, nie vyklučajuć krynicy.

Dyrektarcy dazvolili dapracavać da kanca hoda, a potym zvolnili pa inicyjatyvie najmalnika.

Alena Laškovič kiravała dziejnaściu Litaraturnaha muzieja Janki Kupały 15 hadoŭ. Za hety čas u muziei i filijałach byli stvoranyja novyja ekspazicyi, adnoj ź pieršych u Biełarusi muziejnaja ŭstanova zadziejničała ŭ ekspazicyjnaj prastory multymiedyjnyja srodki, muziej byŭ inicyjataram šmatlikich prajektaŭ. Tolki za apošnija hady, dziakujučy inicyjatyvie Aleny Laškovič, pamiatnyja znaki ŭ honar Kupały źjavilisia ŭ finskaj Imatry, bałharskaj Pliscy dy słavackaj Bracisłavie.

«Alena Laškovič — adzin z najlepšych dyrektaraŭ muziejaŭ, — kažuć jaje kalehi sa śfiery. — I heta vialikaja pamyłka Ministerstva kultury, zvalniać takoha śpiecyjalista, tym bolš u jubilejny hod Pieśniara».

Alena Laškovič — łaŭreat šmatlikich dziaržaŭnych uznaharod: miedal Francyska Skaryny ŭ 2013-m, padziaka prezidenta krainy ŭ 2016-m, nahrudny znak Ministerstva kultury Respubliki Biełaruś «Za ŭkład u raźvićcio kultury Biełarusi», «Čałaviek hoda ŭ śfiery kultury» ŭ 2017-m. Jak bačym, hetyja ŭznaharody nie akazalisia važnymi, kali prymałasia rašeńnie ab zvalnieńni śpiecyjalistki.

Kamientary

 
Naciskańnie knopki «Dadać kamientar» aznačaje zhodu z rekamiendacyjami pa abmierkavańni.

Ciapier čytajuć

Chto taki Maćviej Bialaj, jakoha nibyta departavali ŭ Biełaruś? Raskazvajem historyju dziŭnaha aktyvista z padazronym minułym

Chto taki Maćviej Bialaj, jakoha nibyta departavali ŭ Biełaruś? Raskazvajem historyju dziŭnaha aktyvista z padazronym minułym

Usie naviny →
Usie naviny

Dziasiatki adnolkavych aŭtobusaŭ. Jak zvozili ludziej na kancerty niaviestki Łukašenki12

Kamunalniki ŭ Iŭi tak abrezali drevy, što ich nie adroźnić ad palmaŭ4

Mihranty atakavali polskich pamiežnikaŭ. Siarod napadnikaŭ byŭ čałaviek u biełaruskaj formie11

«Navat moj siabar Paźniak mianie ŭžo nie paprakaje». Łukašenka parazvažaŭ pra biełaruski nacyjanalizm i ci chapaje jaho ŭ Biełarusi97

Siońnia — Vierbnaja niadziela va ŭsich chryścijanskich kanfiesij. U Śviata-Duchaŭ sabor vystraiłasia vializnaja čarha9

U tyktoku pakazali padarunki ad słuckaha miasakambinata da Vialikadnia5

Ranicaj Vierbnaj niadzieli rasijanie ŭdaryli dźviuma balistyčnymi rakietami pa centry Sum. Dziasiatki zahinułych52

«Ideołahaŭ šmat, a na haspadarku pastavić niama kaho». Łojka prakamientavała pryznačeńnie Karajeva8

Vajskoŭcy zaŭčora naviali pantonny most u Biešankovičach, a ŭčora ź jaho ŭpaŭ i patanuŭ čałaviek1

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Chto taki Maćviej Bialaj, jakoha nibyta departavali ŭ Biełaruś? Raskazvajem historyju dziŭnaha aktyvista z padazronym minułym

Chto taki Maćviej Bialaj, jakoha nibyta departavali ŭ Biełaruś? Raskazvajem historyju dziŭnaha aktyvista z padazronym minułym

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić