Vajna

U Maryupali moža pačacca epidemija chalery

Jak zajaviŭ u efiry ŭkrainskaha telebačańnia daradca mera Maryupala Piatro Andruščanka, akupacyjnyja rasijskija ŭłady horada ŭvodziać u im karancin z-za niebiaśpieki pačatku epidemii chalery, pieradaje BBC News.

Fota z telehram-kanała Piatra Andruščanki

«My nazirajem, jak horad začyniajecca. Akramia taho, pačała pastupać infarmacyja, što rasijski bok u Rastovie-na-Donie padrychtavaŭ užo asobnyja infiekcyjnyja adździaleńni, dzie jany rychtujucca prymać ułasnych vajskoŭcaŭ, jakija mohuć zachvareć praz epidemiju, i słova «chalera» hučyć unutry horada, siarod akupacyjnych uładaŭ i ich kurataraŭ», — skazaŭ jon.

Na dumku palityka, samy cyničny varyjant baraćby z epidemijaj — prosta zakryć horad. Jon dadaŭ, što situacyja ŭ horadzie z kožnym dniom usio bolš paharšajecca: žychary horada atrymlivajuć čystuju pitnuju vadu raz u dva dni, jość prablemy z charčavańniem. Z-za adsutnaści vodazabieśpiačeńnia ŭ horadzie jość niebiaśpieka ŭspyški infiekcyjnych zachvorvańniaŭ. Rasijski bok situacyju nie kamientuje.

Andruščanka ž pryvodzić inšyja padrabiaznaści ciapierašniaha žyćcia ŭ horadzie:

«Dla atrymańnia pitnoj vady zaraz treba zapisacca ŭ čarhu. Čarha ad dvuch dzion. Heta značyć zaraz pitnaja vada ŭ lepšym vypadku raz u dva dni. Asnoŭnaja pryčyna — padzieńnie ŭzroŭniu vady ŭ pryrodnych krynicach. Prahnazujuć dalejšaje skaračeńnie pastavak vady pa naturalnych pryčynach — letniaja śpioka».

Taksama daradca mera Maryupala paviedamiŭ, što humanitarnaja dapamoha ad akupacyjnych uładaŭ užo skaročanaja. Ciapier jaje vydajuć tolki ludziam piensijaha ŭzrostu.

«Usim inšym — vyklučna praz «pracu». Praktyka ježa za pracu adnaviłasia. Moładź prymušajuć zapisvacca ŭ «družyny» i dapamahać mabilnym patrulam, u tym liku ŭ filtracyjnych mierapryjemstvach. Za admovu pahražajuć mabilizacyjaj u vojska «DNR». Maryupal metanakiravana i płanamierna pieratvarajuć u hieta dla ŭkraincaŭ», — padkreśliŭ Andruščanka.

Kamientary

Kola Łukašenka syhraŭ na rajali na «Dni narodnaha adzinstva». Jaho tata pierad hetym pryhraziŭ Treciaj suśvietnaj vajnoj34

Kola Łukašenka syhraŭ na rajali na «Dni narodnaha adzinstva». Jaho tata pierad hetym pryhraziŭ Treciaj suśvietnaj vajnoj

Usie naviny →
Usie naviny

Ihar Sihoŭ: Padychodžu da Łukašenki i łaŭlu siabie na tym, što chaču sahnucca4

Ajcišnik paśla 3+ hadoŭ u EPAM staŭ aficyjantam. Pracu ŭ IT tak i nie znajšoŭ2

HUR Ukrainy atakavała rasijskuju bazu bieśpiłotnikaŭ u Siryi

Padazravanamu ŭ zamachu na Trampa vystavili abvinavačvańnie3

Pa śviecie raspaŭsiudžvajecca novy varyjant kavidu CHIES. Čym jon adroźnivajecca ad papiarednich1

Źlapili z taho, što ŭžo było: pačaŭ pracu novy telekanał — «Pieršy infarmacyjny»7

Ramzan Kadyraŭ vyhulaŭ pa Hroznym matacykł «Minsk»2

«Žyć budzieš, ale baby nie zachočaš». Jak u 1939 Biełaruś abjadnałasia39

«Mučymsia». Dalnabojščyk raskazaŭ, što ŭ čarzie na miažu pad Brestam stajać tydniami1

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Kola Łukašenka syhraŭ na rajali na «Dni narodnaha adzinstva». Jaho tata pierad hetym pryhraziŭ Treciaj suśvietnaj vajnoj34

Kola Łukašenka syhraŭ na rajali na «Dni narodnaha adzinstva». Jaho tata pierad hetym pryhraziŭ Treciaj suśvietnaj vajnoj

Hałoŭnaje
Usie naviny →