Mova11

Šupaškar, a nie Čebaksary. Ižkar, a nie Ižeŭsk. Čamu biełarusam varta pisać hieahrafičnyja nazvy rasijskich aŭtanomij tak

Biełarusam nie treba biazdumna kapiravać hieahrafičnyja nazvy z ruskaj. Mova maje prava kiravacca ŭłasnymi normami, a nie pierajmać čužarodnyja spałučeńni litar. Da taho ž z rusifikavanymi nazvami ci nie naśledujem my kałanijalnaje myśleńnie, zadajecca ŭ Fejsbuku pytańniem paetka Nasta Kudasava.

«U čarhovy raz zadumałasia, jak pravilna pierakładać na biełaruskuju imiony ŭłasnyja, dapuścim, nazvy haradoŭ i rečak. Kali ŭ aryhinale ŭ mianie staić raka LukmY (tak jana nazyvajecca pa-udmurcku i praciakaje akurat va Udmurcii), a pa-rusku jana nazyvajecca Łékma, to ci abaviazanaja ja kiravacca ruskim varyjantam? Ja pakinuła Lukmy, nie baču nahody brać u pamahatyja movu-pasiarednika. Ale mahčyma, ja pamylajusia i jość niejkija ŭniviersalnyja mižnarodnyja normy, jakija abaviazvajuć vykarystoŭvać ruski varyjant? Heta nie ironija, ja sapraŭdy nie viedaju, mnie cikava», — piša Nasta.

Jana pryvodzić prykład z Šupaškaram — stalicaj Čuvašyi.

«Ja nie lublu słova «Čebaksary», bo heta prosta ruskaja transkrypcyja čuvašskaha słova, miž inšym, staražytnaha i vielmi pryhožaha, jak pa mnie. Da taho ž, čuvašskaja — dziaržaŭnaja mova hetaj krainy, chiba nie joj treba najpierš kiravacca, havoračy pra Čuvašyju? Ładna, mo dla ruskaha čałavieka takaja artykulacyja bolš zručnaja.

Ale chiba arhanična, chiba zručna hučyć «Čabaksary» pa-biełarusku? Nu zusim ža nie. Chiba Šupaškar nie bolš miłahučny? I skłaniajecca narmalna, i fanietyčna prymalny dla biełaruskaha maŭleńnia. Toje ž samaje ź Ižkaram.

Ale voś znoŭ čytaju siońnia ŭ navinach, što «u Čabaksarach dvoje maładych ludziej złamali litaru Z». Abo «u Ižeŭsku spalili vajenkamat». I ŭsio heta, jak praviła, pavažanyja biełaruskija vydańni pišuć», — aburajecca Nasta.

Ale sprava, zaznačaje Kudasava, nie tolki ŭ miłahučnaści.

«Moža, varta zadumacca, ci nie naśledujem my kałanijalnaje myśleńnie razam z rusifikavanymi nazvami», — dadaje jana.

Kožnaja mova maje prava kiravacca ŭłasnymi normami. «Chiba naša mova nie moža žyć akurat pavodle ŭłasnych normaŭ? A nie kapiravać biazdumna z ruskaj absalutna čužarodnyja nam spałučeńni litar?» — zadaje pytańnie Nasta.

Jana pryvodzić u prykład niadaŭniaje hałasavańnie pa pierajmienavańni kijeŭskich vulic.

«Vulicu Ižeŭskuju pierajmienavali ŭ Ižkarskuju. Nu prosta ź jazyka źniali, što nazyvajecca))) Značyć, možna, kali zachacieć. Varta być bolš uvažlivymi da inšych narodaŭ, kali my płanujem žyć u inšym śviecie ź inšaj palityčnaj mapaj, praŭda ž? Možna pačać z takich prostych rečaŭ. Ižkar, Šupaškar, Pietraskoj…» — piša paetka.

Kamientary1

  • čitatiel
    25.07.2022
    Mysl načať s čieho to prostoho biezusłovno eto absolutno vierno. No s pierievodom suŝiestvujuŝich  nazvanij, imien i t.d vsie nie tak rabotajet. Suŝiestvujet  takaja vieŝ kak oficialno zariehistrirovannoje nazvanije v dokumientach! I eto nazvanije čieboksary. Poetomu zanimaťsia pierievodami eto narušienija  obŝich mieždunarodnych  norm. Nazvanija, imiena sobstviennyje nie pierievodiatsia! Vot kohda čuvaši protołknut svoj Šupaškar oficialno v riejestr vot tohda jeho i budut tak nazyvať, a poka uvy čieboksary. Ja choť i  nie lublu rośsiju no tut vsie łohično i poniatno. Kołonialnosť tut nie pričiem, prosto vyrabatannyje hodami praviła, inačie budiet bardak jeśli každyj  budiet odin i tot žie horod po raznomu  nazyvať

Śpiavak Dźmitryj Kałdun pakazaŭ svaju minskuju kvateru niedaloka ad Drazdoŭ ŠMAT FOTA16

Śpiavak Dźmitryj Kałdun pakazaŭ svaju minskuju kvateru niedaloka ad Drazdoŭ ŠMAT FOTA

Usie naviny →
Usie naviny

U Minsku cełuju vulicu nakryła «antrapahiennym» śnieham4

Ułady Niepała abjavili płan ačystki Evieresta ad śmiećcia4

Babaryka i Kaleśnikava pryjechali ŭ Hiermaniju. Ich sustreŭ ministr zamiežnych spraŭ32

Ministr suviazi paabiacaŭ za 5 hadoŭ pavialičyć chutkaść mabilnaha interneta ŭ 4 razy2

«Možna ŭjavić, nakolki amaralnaj asobaj źjaŭlajecca stvaralnik hetaha nialudskaha miechanizmu»21

U Hdyni na terytoryi vajskovaj čaści zatrymali pjanaha biełarusa1

Hańnie Łukašenka dali premiju «Za duchoŭnaje adradžeńnie»13

Amierykancy ŭpieršyniu zaprasili na pieramovy z ukraincami jeŭrapiejcaŭ, katarca i turka4

U Červieńskim rajonie za 185 tysiač dalaraŭ pradajuć siadzibu z 200‑hadovaj historyjaj2

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Śpiavak Dźmitryj Kałdun pakazaŭ svaju minskuju kvateru niedaloka ad Drazdoŭ ŠMAT FOTA16

Śpiavak Dźmitryj Kałdun pakazaŭ svaju minskuju kvateru niedaloka ad Drazdoŭ ŠMAT FOTA

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić