Mižnarodny fiestyval studenckich teatraŭ «Teatralny kufar» u šosty raz pačnie pracavać u Minsku 28 vieraśnia. Jaho arhanizatar — Biełaruski dziaržaŭny univiersitet.
Konkursnyja pakazy projduć na dźviuch placoŭkach — u licei BDU i ŭ Pałacy prafsajuzaŭ. Ad 28 vieraśnia da 3 kastryčnika hledačy ŭbačać 22 pastanoŭki teatralnych kalektyvaŭ ź Biełarusi, Rasii, Litvy, Łatvii, Estonii, Słavienii, Anhlii, Bielhii, Mieksiki, Sierbii, Hiermanii, Irana, Polščy, Ałžyra, Turcyi. U fiestyvali voźmuć udzieł prykładna 300 zamiežnych haściej.
Padčas forumu projduć majstar-kłasy teatralnych režysioraŭ i piedahohaŭ Lejfa Ołsana sa Šviecyi, Aryjeła Zochara ź Izraila i Kerałajn Chiedli ź Vialikabrytanii.
Jak paviedamiła na pres-kanfierencyi dyrektar fiestyvalu Kaciaryna Saładucha, «Teatralny kufar — 2009» budzie pryśviečany «žadańniam i maram», što adlustrujecca ŭ šerahu mierapryjemstvaŭ i ahulnaj kancepcyi fiestyvalu — «Kali ździajśniajucca mary».
Na pytańnie, čamu ŭ prahramie fiestyvalu niama biełaruskamoŭnych śpiektaklaŭ, art-dyrektar tvorčaha forumu, režysior teatra «Na bałkonie» BDU Siarhiej Turban adkazaŭ: «Tak atrymałasia sioleta, što na biełaruskaj movie śpiektaklaŭ niama,
nie staviać čamuści našy teatry pavodle biełaruskaj dramaturhii. Dyj niama vartaj, adekvatnaj dramaturhii, jakaja b adpaviadała sučasnym zapytam i tym pracesam, što adbyvajucca ŭ studenckim amatarskim teatry.
A zajmacca pierakładam na biełaruskuju movu jakichści viadomych tvoraŭ... Naprykład, my letaś repietavali «Hamleta» na biełaruskaj movie, i było vielmi ciažka. Chočacca, kab byŭ taki materyjał, jaki b arhanična kłaŭsia na indyvidualnaść akciora. Heta sumna, što niama materyjału na biełaruskaj movie, ale my sprabavali sioleta niejak kampiensavać heta — usia drukavanaja pradukcyja ŭ nas na biełaruskaj i na anhlijskaj movach, cyrymonija adkryćcia budzie na biełaruskaj».
-
Maksim Znak apublikavaŭ svaje muzyčnyja zapisy na stryminhach
-
Kali ŭ 1979‑m «Kałasy pad siarpom tvaim» vyjšli pa-rusku nakładam 100 tysiač asobnikaŭ, imi handlavali minskija taksisty. Nastolki papularny byŭ Karatkievič
-
Pryckieraŭskaja premija 2026 hoda dastałasia čylijcu, jaki stvaraje miražy. Jaho estetyka krochkaści pieramahła manumientalny pafas
Ciapier čytajuć
Maksim Znak pra pres-kanfierencyju va Ukrainie: My damovilisia nie ŭzdymać najbolš balučyja temy — katavańniaŭ, sankcyj, vajny. Moža, musili my pa-inšamu zrabić
Kamientary