Hazeta «Biełaruś siehodnia» 21 lipienia na pieršuju pałasu vyniesła materyjał pra adpačynak u Krymie. Aŭtarka materyjału Alena Nikolskaja ciaham usiaho artykułu apeluje da Internetu, nienazvanych rasiejskich hazetaŭ i svajho znajomaha, pišučy pra strašennuju darahoŭlu krymskaha adpačynku. Nie pa kišeni, maŭlaŭ, prostamu biełarusu, «zvykłamu da ścipłych vydatkaŭ na adpačynak», žytło ad 30 da 300 tys. rubloŭ, prościeńkija abiedy pa 16 tys., ekskursii ad 24 da 100 tysiačaŭ. U vyniku aŭtarka patryjatyčna reziumuje: «Lepš za ŭsio – na Brasłaŭskija aziory. Tańniej i pryjemniej!» Hetaja publikacyja začapiła našaha čytača Paŭła Abramoviča, jaki tolki što viarnuŭsia z Taŭryi.
Hazeta «Biełaruś siehodnia» 21 lipienia na pieršuju pałasu vyniesła materyjał pra adpačynak u Krymie. Aŭtarka materyjału Alena Nikolskaja ciaham usiaho artykułu apeluje da Internetu, nienazvanych rasiejskich hazetaŭ i svajho znajomaha, pišučy pra strašennuju darahoŭlu krymskaha adpačynku. Nie pa kišeni, maŭlaŭ, prostamu biełarusu, «zvykłamu da ścipłych vydatkaŭ na adpačynak», žytło ad 30 da 300 tys. rubloŭ, prościeńkija abiedy pa 16 tys., ekskursii ad 24 da 100 tysiačaŭ. U vyniku aŭtarka patryjatyčna reziumuje: «Lepš za ŭsio – na Brasłaŭskija aziory. Tańniej i pryjemniej!»
Hetaja publikacyja začapiła našaha čytača Paŭła Abramoviča, jaki tolki što viarnuŭsia z Taŭryi.
«Ceny, jakija rastuć nie pa dniach, a pa hadzinach, – heta mana. Biełarusy, jak i ŭsie eŭrapejcy, daŭno navučylisia praličvać usio napierad, i nichto nie pajedzie siońnia za śviet, nia viedajučy sytuacyi i ŭmovaŭ adpačynku», – zaznačaje Pavał. Abramovičy zdymali kvateru z usimi vyhodami za 15 chvilinaŭ chady ad mora. Kaštavała heta 15 dalaraŭ z čałavieka za sutki. «Varta rastłumačyć, što košty na žytło tut uzrastajuć u sezon – žnivień–vierasień, ale heta nie charakterna dla ŭsiaho letniaha peryjadu. Tamu toj, chto zachoča tańniej, moža abrać dla adpačynku pačatak leta, kali žytło ŭdvaja tańniejšaje».
Nia mieła narakańniaŭ siamja sp. Abramoviča i da charčavańnia: «Pradukty ŭ kramach kali nie tańniejšyja, to j nie daražejšyja za našy. Vielmi prystojny asartyment małočnych praduktaŭ, kiłbasaŭ. Uvohule tut asartyment praduktaŭ šyrejšy, čym biełaruski, i fasavańnie raznastajnaje». Charčavalisia Abramovičy ŭ haradzkoj kaviarni, u stałoŭcy sanatoryju «Krym», i paŭsiul ich pryjemna ŭražvali jak pamiery porcyjaŭ (jak źjeści!), ich dobry smak, tak i ceny – zusim nie žachlivyja, jak pałochajuć svaje dy rasiejskija medyi. Dobry abied na čatyroch čałaviek abychodziŭsia im u pieraliku ŭ 12–16 tys. rubloŭ. Da słova, harbatu tut prapanujuć «vialikuju» i «małuju» – 0,5 i 0,2 ł adpaviedna. Plaška biełaha niefiltravanaha piva taksama ciešyć nieparaŭnalnym ź biełaruskimi koštam – kala tysiačy rubloŭ.
Nie padaŭsia zanadta darahim i aktyŭny adpačynak – hadzina ŭ delfinaryi na terytoryi sanatoryju «Krym» dla darosłych kaštuje 9 tys., dla dziaciej da 7 hadoŭ biaspłatna. Ekskursija pa parteickaj buchcie kaštavała darosłamu krychu bolš za 11 tys., dla dziaciej da 7 hadoŭ iznoŭ ža biaspłatna. Toj ža plažny parason možna niadoraha nabyć na miescy – heta budzie vyhadniej, čym štodnia brać na prakat.
«Turahiencyi dy Internet dajuć vyčarpalnuju infarmacyju pra miescy adpačynku, i kožny maje mahčymaść splanavać svoj adpačynak zhodna z ułasnymi patrabavańniami i finansavymi mahčymaściami. My adpačyli akurat na tuju sumu na jakuju i raźličvali, u hetym abyšłosia bieź siurpryzaŭ» – padkreślivaje P.Abramovič.
Artykuł, zaznačaje Pavał, patychaje vyraznaj dziaržzamovaj na stvareńnie nehatyŭnaha vobrazu Ŭkrainy. «Ale, pry ŭsich patryjatyčnych pačućciach, biełaruskija aziory nie zamieniać tym biełarusam, što jeduć u Krym, marskoha klimatu i horaŭ, – ćvierdzić jon i dadaje: – My i abrali Krym, pasiołak Parteit, z tym, kab prahreć dziaciej. Čaho nia zrobiš tut».
Ad siabie dadamo infarmacyju, atrymanuju ad turahiencyi «Centar-kurort». Košt pražyvańnia na bazach adpačynku «Słabodka» i «Zołava» na Brasłaŭskich aziorach składaje ad 14 690 da 32 600 rub. z čałavieka za sutki.
Kamientary