Hramadstva77

U davieranaj asoby Łukašenki zabrali biznes pad Hrodnam: «Na paroh vyjšaŭ niejki mužyk i zajaviŭ, što ŭpieršyniu mianie bačyć»

Były słavuty handbalist minskaha SKA ŭ jahonyja zornyja časy Andrej Barbašynski, jaki ŭ 2020 hodzie staŭ davieranaj asobaj Łukašenki padčas prezidenckich vybaraŭ i paśla nieadnarazova vykazvaŭsia ŭ padtrymku dziejnaha režymu, raskazaŭ u intervju Sb.by, što straciŭ svoj biznes u Hrodnie, jakim zajmaŭsia apošni dziasiatak hadoŭ.

Andrej Barbašynski. Fota: sb.by

U Barbašynskaha spytalisia, čamu jon nie tak daŭno pierajechaŭ z Hrodna nazad u Minsk, u adkaz na što jon raskazaŭ historyju pra raspad biznesu, jaki paśpiachova šmat hadoŭ vioŭ ź niamieckimi partniorami. Na heta, pavodle jaho słoŭ, paŭpłyvali sankcyi.

U biełaruska-niamieckaj kampanii «Biełabiedzinh», jakuju ŭ svoj čas zapuścili ŭ svabodnaj ekanamičnaj zonie «Hrodna», Barbašynski byŭ dyrektaram, i raźvivałasia pradpryjemstva, jak jon śćviardžaje, paśpiachova: kali spačatku ŭ im pracavali 27 čałaviek, to paśla štaty razraślisia da 230.

Zajmałasia pradpryjemstva drevaapracoŭkaj i šviejnaj vytvorčaściu: rašotki dla artapiedyčnych matracaŭ, čachły, matracy, koŭdry, paduški, łožki, kanapy. Adhružali, pavodle słoŭ byłoha dyrektara, pa 25 hruzavikoŭ na tydzień, pry hetym 85 pracentaŭ išło na ekspart pa ŭsioj Jeŭropie.

Paśla ž uviadzieńnia sankcyj usio heta ruchnuła, i Barbašynski na svaich byłych partnioraŭ pakryŭdžany:

«Jeŭrapiejcy, nazyvajučy rečy svaimi imionami, nas kinuli. Usio da ahidnaści prosta: u adzin cudoŭny dzień pa zahadzie kiraŭnictva hałaŭnoha pradpryjemstva mianie nie puścili na paroh fabryki, u raźvićcio jakoj ukłaŭ vielizarnuju kolkaść sił, času i dušu. Na paroh vyjšaŭ niejki mužyk i zajaviŭ, što ŭpieršyniu mianie bačyć i viedać nie viedaje».

Vinavacić u hetym jon niamieckich partnioraŭ, znajomych jašče z časoŭ hulniavoj karjery ŭ Hiermanii, i robić na asnovie svajoj ułasnaj historyi abahulnieńni:

«Ci ździŭleny ja? Mabyć, nie. Heta ž čysta zachodniaja historyja: biznes i ničoha asabistaha. Pry ŭźnikłaj dylemie «hrošy abo čałaviečyja adnosiny» jany biez usialakich vahańniaŭ vybrali hrošy. Tak było i tak budzie».

54-hadovy Andrej Barbašynski rodam z Ašmianaŭ. Staŭ viadomym za košt hulni ŭ minskim SKA, u 1990-ja hulaŭ u kłubach ź Ispanii, Vienhryi i Hiermanii. U 1992-m staŭ alimpijskim čempijonam u składzie zbornaj SND. U handbolnych spravach i dahetul jon člen vykankama Nacyjanalnaha alimpijskaha kamiteta na čale ź Viktaram Łukašenkam i namieśnik staršyni Biełaruskaj fiederacyi handboła.

U 2020 byŭ davieranaj asobaj Alaksandra Łukašenki padčas prezidenckich vybaraŭ. Padtrymlivaŭ jaho i paśla, skazaŭšy siarod inšaha: «Kali spatrebicca, ja hatovy ŭziać u ruki aŭtamat i stać pobač plačom da plača z prezidentam».

Ale heta nie źbierahło jaho ad traplańnia ŭ niamiłaść. Sioleta Barbašynski źbiraŭsia bałatavacca ŭ Hrodzienski abłasny saviet pa Ašmianskaj vybarčaj akruzie i ličyŭsia najbolš realnaj kandydaturaj na pryznačeńnie ŭ jaho, ale ŭ apošni momant jaho čamuści nie zarehistravali.

Kamientary7

  • Fiedor
    06.07.2024
    Naviernoje miačikom handbolnym hołovu otbili, čto stał dovieriennym licom łukašienki
  • Harambuš
    06.07.2024
    Da už, naskolko u łkašistov pierieviornut mir, priam 1984: Vojna — eto mir, svoboda — eto rabstvo, nieznanije — siła, dieńhi - eto biežať ot łukašitsov, čiełoviečieskije otnošienija - eto poddierživať riežim, kotoryj uničtožajet svoj narod
  • 123
    06.07.2024
    Kinuli tiebia nie Jevropiejcy, a Łuka

«Vyrašyš uciačy — pałamaju nohi». Były palitviazień raskazaŭ ab pracy na chimii pa 18 hadzin na dzień1

«Vyrašyš uciačy — pałamaju nohi». Były palitviazień raskazaŭ ab pracy na chimii pa 18 hadzin na dzień

Usie naviny →
Usie naviny

Bažena Jaremič pachvaliłasia, što Nacyjanalnaja škoła pryhažości vučyć budučych nastaŭnikaŭ stylu1

U Łojevie siłaviki zatrymali mužčynu, jaki nibyta fatahrafavaŭ vajskoŭcaŭ

Uzarvali aŭtamabil z načalnikam achovy Zaparožskaj AES1

Nastaŭnikaŭ prymušajuć paviedamlać, čym jany zaniatyja na «fortačkach» 4

Maksim Znak hod pravioŭ u adzinočnaj kamiery 

Były kiraŭnik STB Kazakoŭ adreahavaŭ na intervju Łukšy3

Polskija daktary dastali ź biełarusa kulu, jakoj u jaho stralali ŭ 2020 hodzie1

Andželina Džoli sustrakajecca z modnym repieram, maładziejšym za jaje na dzieviać hadoŭ1

U Hrodnie abrabavali amierykancaŭ — skrali papularny darahi preparat6

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

«Vyrašyš uciačy — pałamaju nohi». Były palitviazień raskazaŭ ab pracy na chimii pa 18 hadzin na dzień1

«Vyrašyš uciačy — pałamaju nohi». Były palitviazień raskazaŭ ab pracy na chimii pa 18 hadzin na dzień

Hałoŭnaje
Usie naviny →