Mierkavańni22

Z rodnym słovam pa žyćci

U apošniuju niadzielu lutaha biełaruskija studenty Lublina (Polšča) sabralisia ŭ Domie Fondu Jana Paŭła II, kab parazmaŭlać na temu rodnaj movy
. Spatkańnie adbyłosia paśla śviatoj Imšy i było prymierkavana da Dnia rodnaj movy, jaki adznačaŭsia 21 lutaha. Na pačatku spatkańnia prahučaŭ duchoŭny himn «Mahutny Boža», paśla čaho prysutnyja davoli spantanična vykazali žadańnie napisać tradycyjnuju dyktoŭku i pravieryć svajo viedańnie biełaruskaj movy. Moładź, jakaja zusim niadaŭna vyjšła z-za školnych partaŭ, mieła mahčymaść znoŭ ducham viarnucca na ŭrok biełaruskaj movy. Jany ź vialikaj uvahaj i starannaściu ŭzialisia za napisańnie dyktoŭki pavodle adnaho z tekstaŭ Uładzimira Karatkieviča. Na sustrečy prysutničali taksama asoby z Ukrainy, jakija z radaściu ŭziali ŭ ruku asadku i pasprabavali pisać pa-biełarusku. Varta zaŭvažyć, što ŭ ich niadrenna atrymałasia, jak na pieršy raz, a ich advaha i salidarnaść, u lubym vypadku, vartyja najvyšejšaj pachvały.

Paśla dyktoŭki raspačałasia žyvaja hutarka pra rodnuju movu, padmacavanaja prykładami z žyćcia, žartami i śmiešnymi historyjami. Prahučali ščyryja pryznańni pra śviadomy vybar biełaruskaj movy ŭ jakaści asnoŭnaha srodka kamunikacyi, a taksama apoviady pra prykryja situacyi, źviazanyja z vykarystańniem biełaruskaj movy ŭ publičnych miescach. Urešcie, usie pahadzilisia ź mierkavańniem, što treba lubić i šanavać rodnuju movu, abaraniać jaje i raspaŭsiudžvać, ale ni ŭ jakim razie nie za košt inšych moŭ, bo ŭsie movy źjaŭlajucca Božym daram i śviedčać pra biaźmiežnuju Boskuju vynachodlivaść. Była padkreślena asabistaja misija kožnaha čałavieka pryvić addanaść da rodnaj movy svaim dzieciam i kłapacicca pra ich vychavańnie na hlebie chryścijanskich kaštoŭnaściaŭ, siarod jakich adno z važnych miescaŭ zajmaje luboŭ da Ajčyny, pra što nieadnarazova ŭspaminaŭ Jan Pavieł II u svaim hramadskim navučańni. Patryjatyzm z'ŭlajecca vykanańniem 4 zapaviedzi, pavodle jakoj naležyć ušanoŭvać svaich baćkoŭ. Rodnaja ziamla, jak i baćki, z'ŭlajecca našaj karmicielkaj, jakaja dapamahaje ŭzrastać ciełu i duchu čałavieka. Vynikam spatkańnia było śćvierdžańnie, što asabistaje śviedčańnie trapiatkoha staŭleńnia da rodnaj movy, historyi i kultury pavinna dapamahać spravie adzinstva i ŭzajemarazumieńnia ŭ vialikaj ludskoj siamji.

Kamientary2

Ciapier čytajuć

Dalar znoŭ pa try rubli. Čamu tak adbyvajecca i čaho čakać dalej8

Dalar znoŭ pa try rubli. Čamu tak adbyvajecca i čaho čakać dalej

Usie naviny →
Usie naviny

U Mahilovie zhareŭ aŭtaservis: ahoń źniščyŭ dva aŭtamabili

Biełaruska pieraviała 6 hadoŭ tamu «niamieckamu muzykantu» 60 tysiač jeŭra i tolki ciapier źviarnułasia ŭ milicyju4

Na pryparkavany aŭtamabil u Minsku ŭpała truba2

U Chojnickim rajonie 13‑hadovaja dziaŭčynka na matacykle trapiła ŭ DTZ

U Varšavie napali na paru ź Biełarusi paśla prośby ŭziać sabak na pavadok58

Afierysty raźviali minskaha bankira5

«Mnie zdavałasia, što žyćcio zakančvajecca, a ŭ jaho ŭ 70 hadoŭ było poŭna płanaŭ». Čempijonka śvietu pa frystajle Ramanoŭskaja pra Kazieku

Pa Prypiaci ŭ Mazyry chodziać pieššu6

U Omskaj vobłaści Rasii adkryli ŭnikalny muziejny kompleks «Biełaruskaje padvorje»6

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Dalar znoŭ pa try rubli. Čamu tak adbyvajecca i čaho čakać dalej8

Dalar znoŭ pa try rubli. Čamu tak adbyvajecca i čaho čakać dalej

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić