«Pravał, dumaju. Kapiec». Sieviaryniec raskazaŭ, jak Milinkievič skaryŭ viaskoŭcaŭ dy lesavikoŭ na samaj miažy z Rasijaj
Pavieł Sieviaryniec pryhadaŭ historyju z prezidenckaj kampanii 2006 hoda, kali adziny pretendent ad apazicyi pryjechaŭ u Małoje Sitna ŭ Połackim rajonie. Vynik toj sustrečy akazaŭsia niečakanym.

U pačatku 2006 hoda Alaksandr Milinkievič, tady ŭžo adziny pretendent ad apazicyi ŭ prezidenckaj kampanii, pryjechaŭ u Małoje Sitna, dzie ja, adbyvajučy palityčnuju «chimiju», valiŭ les.
Pryjechaŭ ceły kartež, štab z žurnalistami. Načalstva raźbiehłasia. Chtości schavaŭsia. Na estakadzie, dzie raśpiłoŭvali biarvieńni, sabralisia rabočyja.
I voś ja pradstaŭlaju Milinkieviča — z adčuvańniem biezdani pad nahami: jak jon, intelektuał, palihłot, «zachodnik», budzie hamanić ź viaskoŭcami dy lesavikami z hłybinki, na samaj miažy z Rasiejaj.
A Milinkievič prapanavaŭ vykazacca ludziam — i prosta słuchaje. Paŭhadzinu. Hadzinu. Dźvie.
Pravał, dumaju. Kapiec. Ničoha nie havoryć. Nijakaj prahramnaj pramovy. Słuchaje i słuchaje, zredku kivaje. Jak ja ŭsio heta patłumaču mužykam paśla jahonaha adjezdu — nie ŭjaŭlaju.
I voś my raźvitvajemsia. Milinkievič ciśnie ruki, siadaje ŭ mašynu. Kartež źnikaje ŭ lasach na hruntovaj darozie. Viartajusia na estakadu, chaładok pad uzdycham — a tam hurma zachoplenych maich siciencaŭ:
— Paša, jaki čałaviek!..
— Voś heta moc!
— Voś takoha ŭ prezidenty!!..
A ja ŭ šoku.
— E-eee… što vam spadabałasia? Jon ža… ničoha nie kazaŭ.
— Paš!.. JON NAS VYSŁUCHAŬ!
-
Palčys zaklikaŭ nie pierapisvać historyju 2020 hoda: Nie šukajcie łžyvych viersij minułaha
-
Bialacki: Dałučeńnie da Jeŭrasajuza — heta nie pytańnie «chaču — nie chaču», heta pytańnie vyžyvańnia biełarusaŭ jak naroda
-
Turarbiekava: Hałoŭnaje pytańnie ciapier u tym, na jakuju častku suvierenitetu pahodzicca Łukašenka
Kamientary