Dniaproŭski most, jaki mahiloŭcy dziesiacihodździami nazyvali pa-roznamu, u chutkim časie moža atrymać doŭhuju nazvu ź siami słoŭ: most imia Hieroja Savieckaha Sajuza Mikałaja Jašyna. Z takoj inicyjatyvaj vystupiła miascovaja deputatka, atrymaŭšy padtrymku vieteranskich arhanizacyj i čynoŭnikaŭ. Ale ŭsia arhumientacyja hruntujecca na savieckaj miemaryjalnaj došcy, ustalavanaj nie ŭ tym miescy.

Šturškom dla aficyjnaha pierajmienavańnia, sa słoŭ deputatki Pałaty pradstaŭnikoŭ Haliny Bialajevaj, stali dyskusii mahiloŭcaŭ u internecie. Haradžanie daŭno zabłytalisia ŭ nazvach: adny nazyvajuć most «Puškinskim» pa naźvie praśpiekta, jaki pa im prachodzić, druhija — «Dniaproŭskim», trecija — «mostam ź ilvami» pa skulpturach, jakija źjavilisia ŭ časie apošniaj rekanstrukcyi, a niechta ŭpeŭniena nazyvaje jaho «mostam Jašyna» praź miemaryjalnuju došku na piłonie.

Deputatka nakiravała zapyt u harvykankam i atrymała niečakany adkaz: jurydyčna z 1959 hoda hałoŭnaja pieraprava horada nosić vyklučna techničnuju nazvu — «Puciepravod cieraz raku Dniapro pa praśpiekcie Puškina». Miemaryjalnaja doška Mikałaju Jašynu, ustalavanaja ŭ 1964 hodzie, uvieś hety čas prosta infarmavała pra hieroja, ale nie aznačała, što most nazvany ŭ jaho honar, jak pra toje ličyła deputatka.
«Ja źviarnułasia ŭ tapanimičnuju kamisiju z prapanovaj: kali most nie nazvany, davajcie aficyjna nazaviom jaho imiem Mikałaja Jašyna», — zajaviła Bialajeva. Pavodle jaje słoŭ, inicyjatyvu ŭžo padtrymali vieterany Kastryčnickaha rajona, abłasny krajaznaŭčy muziej i mnohija haradžanie. Tapanimičnaja kamisija prahałasavała za prapanovu adnahałosna.
Hieahrafičny paradoks: podźvih byŭ, ale ŭ inšym miescy

Adnak za vysakarodnym paryvam chavajecca surjoznaja histaryčnaja niestykoŭka. Staršy lejtenant Mikałaj Jašyn sapraŭdy hieraična zahinuŭ pry vyzvaleńni Mahilova, ale jaho bajavy šlach anijak nie źviazany z hetym mostam, jak možna było b padumać praz najaŭnaść na im pamiatnaj šyldy i ciapierašniuju prapanovu.




Pra Mikałaja Jašyna i jaho podźvih, za jaki jon byŭ uhanaravany zvańniem Hieroja Savieckaha Sajuza, viadoma niašmat. Va ŭsich krynicach paŭtarajecca adna i taja ž infarmacyja, što 27 červienia 1944 hoda kamandzir uzvoda raźviedki 830‑ha strałkovaha pałka staršy lejtenant Mikałaj Jašyn sa svaimi bajcami pierapraviłasia cieraz Dniapro ŭ rajonie vioski Łupałava, pravioŭ raźviedku bojem, udakładniajučy sistemu ahniu praciŭnika, i zahinuŭ u bai na nastupny dzień.
Ni ŭ jakim dakładna miescy raźviedčyki pierapravilisia cieraz Dniapro, ni jakim čynam heta zrabili, upłaŭ ci pa moście, ni navat u jakim miescy byŭ zabity Jašyn — ničoha hetaha niama ŭ ścisłaj bijahrafija hieroja vajny.



Viadoma što Dniaproŭski most byŭ razbambavany savieckaj avijacyjaj u mai 1943 hoda, paśla čaho znoŭ adbudavany hiermanskimi vajskoŭcami. Padčas akupacyi dziejničała i inšaja pieraprava — nizki most u rajonie ciapierašniaj vulicy Čyhrynava, jaki złučaŭ centr Łupałava z mahiloŭskim pradmieściem Padmikolle.
Pry adstupleńni z horada ŭ červieni 1944 hoda niemcy padarvali ŭsie pierapravy cieraz raku. Aerafotazdymki, zroblenyja niemcami ŭ pačatku lipienia 1944 hoda, paćviardžajuć, što hałoŭny haradski most byŭ razburany i jašče nie adnoŭleny savieckimi vojskami, jakija vykarystoŭvali dźvie pierapravy u rajonie Čyhrynava.
Jašyn i jaho ŭzvod raźviedčykaŭ nie mahli ni skarystacca mastom, ni adbić jaho, bo jaho nie isnavała na momant vyzvaleńnia.

Daniasieńnie ad 28 červienia 1944 hoda sa źviestkami pra hibiel Mikałaja Jašyna na paŭnočna-ŭschodniaj uskrainie Mahilova. Fota: pamyat-naroda.ru
Zhodna z daniasieńniem ab biezzvarotnych stratach ad 28 červienia 1944 hoda, Jašyn zahinuŭ na paŭnočna-ŭschodniaj uskrainie Mahilova, što mała stasujecca z centralnym raźmiaščeńniem mosta.
Situacyju prajaśniaje ahulnaje apisańnie apieracyi pa vyzvaleńni Mahilova.
U noč na 27 červienia 1944 hoda pieradavy bataljon 843‑ha strałkovaha pałka z 238‑j strałkovaj dyvizii ŭvajšoŭ u levabiarežnuju častku horada — Łupałava i zaviazaŭ boj z praciŭnikam. U čas boju niemcy adstupili na pravy bierah Dniapra, padarvaŭšy pry adychodzie aŭtadarožny most (majecca na ŭvazie, vierahodna, nizki most).
837‑y strałkovy połk, nastupajučy ŭzdoŭž Čavuskaj šašy, ranicaj 27 červienia hoda vyjšaŭ u rajonie aŭtaramontnaha zavoda da razburanaha čyhunačnaha mosta.
Karystajučysia hustoj smuhoj, što lažała nad Dniaprom, uzvod hvardyi lejtenanta Kraŭčanki staŭ pierabiracca pa fiermach mosta, zdoleŭšy biasšumna źniać vartavych, raźminiravać podstupy da tranšei i zakidać jaje hranatami. Praciŭnik adkryŭ ahoń z usich vidaŭ zbroi, ale smuha źmienšyła jaho dziejsnaść.


A 12‑j hadzinie dnia strałkovy ŭzvod lejtenanta Zamułajeva i raźviedrota 830‑ha strałkovaha pałka pierapravilisia na padručnych srodkach na zachodni bierah Dniapra i adbili ŭ praciŭnika viosku Pałavinny Łoh. Za imi pierapravilisia na padručnych srodkach inšyja padraździaleńni pałka.
Inšyja savieckija siły pierapravilisia cieraz Dniapro na poŭdzień ad horada, zachapili Bujničy i naviali most. A 22‑j hadzinie pačałosia farsiravańnie raki ŭ rajonie Łupałava.
Miž tym 830-y, 837‑y i 238‑y strałkovyja pałki, jakija nastupali na Mahiloŭ z paŭnočnaha ŭschodu, sustreli mocny supraciŭ praciŭnika i panieśli vialikija straty.
Uvieś viečar i noč u horadzie išli vuličnyja bai, niemcy arhanizavali šeść kontratak, sprabujučy prarvacca na zachad. Ab 11‑j hadzinie savieckija vojski, jaki nastupali z roznych kancoŭ, sustrelisia ŭ centry horada.

Z hetaj infarmacyi stanovicca zrazumieła, što Jašyn biŭsia na inšym učastku, značna vyšej pa ciačeńni raki, u rajonie čyhunačnaha mosta, jaki isnuje dahetul, i vioski Pałavinny Łoh, raźmieščanaj na paŭnočny ŭschod ad centra horada, što supadaje sa źviestkami z daniasieńniaŭ.
Savieckaja pamyłka praź biezvychodnaść
Čamu ž došku paviesili mienavita na manumientalnym moście, a nie ŭ inšym miescy? U 1964 hodzie Łupałava, mocna razburanaje i vypalenaje vajnoj, usio jašče ŭjaŭlała saboj rajon, zabudavany vyklučna adnapaviarchovymi chatami, biez značnaj muravanaj zabudovy. Čyhunačny most uvohule pačynaŭ i kančaŭsia ŭ niezabudavanych miascovaściach.


Adzinaj prykmietnaj suviaźziu hetaha rajona z Mahilovam byŭ novy bietonny most, uźviedzieny ŭ 1959 hodzie, jaki i pasłužyŭ paradnym miescam dla ŭšanavańnia pamiaci, ihnarujučy hieahrafiju i łohiku vyzvaleńnia Mahilova.
Z 1970‑ch hadoŭ Łupałava razbudavałasia ŭ vialiki žyły rajon, žyły masiŭ vyras taksama na paŭnočna-ŭschodniaj uskrainie horada — tak što vybar, dzie možna było b paviesić došku ŭ honar Jašyna, bližej da realnaha miesca podźvihu, davoli vialiki. Zamiest hetaha mahiloŭskija ŭłady płanujuć zamacavać savieckuju pamyłku ŭ haradskoj tapanimicy.
Prykład Viciebska i «iłžyvaja pamiać»
Prysvajeńnie mostu imia čałavieka, udzielnika vyzvaleńnia horada, jaki nijak z hetaj pierapravaj nie źviazany, ryzykuje stać prykładam stvareńnia «iłžyvaj pamiaci».
Heta asabliva kidajecca ŭ vočy pry paraŭnańni z susiednim Viciebskam. Tam most praź Dźvinu nosić imia Błachina, i heta histaryčna apraŭdana: mienavita ŭzvod Fiodara Błachina ŭ 1944 hodzie vyratavaŭ ad padryvu kankretna hety most, a sam siaržant asabista abiasškodžvaŭ fuhasy.
U Mahilovie ž ihnarujecca bolš jak paŭtara stahodździa historyi pierapraŭ na hetym miescy, jakaja pačynałasia jašče ŭ 1860 hodzie jak šedeŭr inžyniera Jastržembskaha, jakaja b mahła dać adkaz na toje, jak pravilniej jaho b było nazyvać. Zamiest hetaha historyja mosta padmianiajecca historyjaj raźviedčyka, jaki ździejśniŭ podźvih u inšym miescy.
Achvotnyja vykazacca «za» ci «suprać» mohuć nakiravać svaje mierkavańni ŭ redakcyju haziety «Vieśnik Mahilova» (vuł. Pieršamajskaja, 89) abo na elektronnuju poštu [email protected] z paznakaj «Hramadskaje mierkavańnie».
«Naša Niva» — bastyjon biełaruščyny
PADTRYMAĆ
Kamientary