Nieruchomaść

Mienš $1300 za «kvadrat». U Minsku pradajuć dźvie dziŭnyja kvatery

Čarhovyja kvatery za daŭhi pa «kamunałcy» vystavili na prodaž na placoŭcy gostorg.by. Startavyja ceny na adnapakajoŭku ŭ Frunzienskim i dvuchpakajoŭku ŭ Leninskim rajonach, jak zvyčajna, nižejšyja za rynkavyja. Ale bieź niuansaŭ nie abyšłosia, piša Onliner.by.

Čarhovyja kvatery praz daŭhi za «kamunałku» vystavili na prodaž na placoŭcy gostorg.by. Startavyja ceny na adnapakajoŭku ŭ Frunzienskim i dvuchpakajoŭku ŭ Leninskim rajonach, jak zvyčajna, nižejšyja za rynkavyja. Ale bieź niuansaŭ nie abyšłosia.

Kvatera pa adrasie Sucharaŭskaja, 28, znachodzicca na 8‑m paviersie dzieviacipaviarchovaj panelki. Daviedacca, što chavajecca ŭnutry adnapakajoŭki, za jakuju administracyja Frunzienskaha rajona prosić na starcie 120 tysiač rubloŭ (kala $41 000 pa kursie), niemahčyma. Na sajcie arhanizatara aŭkcyjonu skazana, što «dać dostup u pamiaškańnie dla praviadzieńnia ahladu nie mahčyma». Techpašparta na kvateru na sajcie taksama niama.

Zatoje kožny z 33,2 «kvadrata» adnapakajoŭki z zapazyčanaściu za kamunalnyja pasłuhi abydziecca na starcie 3,6 tysiačy rubla z «chvościkam» ($1230 u ekvivalencie).

Aŭkcyjon pa prodažy kvatery ŭ domie 1994 hoda pabudovy adbudziecca 14 krasavika ab 11 hadzinie.

Kožny z pretendentaŭ na ŭdzieł u tarhach pavinien unieści zadatak — 12 tysiač rubloŭ ($4 tysiačy pa kursie). Usim, chto prajhraŭ, hety ŭznos viernuć na praciahu piaci dzion. A voś pieramožca pavinien budzie vypłacić arhanizataru tarhoŭ dadatkovuju sumu — 6% ad vynikovaj cany prodažu kvatery.

Akramia taho, u łocie ŭkazana, što «damova kupli-prodažu zaklučajecca z umovaj abciažarańnia». Heta značyć, što były ŭłaśnik moža pražyvać u pradadzienaj kvatery da pieradačy jamu va ŭłasnaść inšaha žyłoha pamiaškańnia.

Inšymi słovami, pakul administracyja nie pahasić z vyručanaj ad prodažu kvatery sumy daŭhi i nie kupić byłomu ŭładalniku inšaje žyllo (na heta dajecca dva miesiacy), novy haspadar (pry žadańni) moža žyć tolki razam z raniejšym. Akramia taho, jak pakazvaje praktyka, u realnaści ŭsie hetyja pracedury mohuć zaciahnucca.

Pačatkovaja cana za dvuchpakajoŭku płoščaj 50,7 kvadratnych mietra ŭ Leninskim rajonie taksama vielmi pryvabnaja — krychu vyšej za 192 tysiačy rubloŭ (amal $65 500 u ekvivalencie).

Na starcie «kvadrat» u kvatery abydziecca pakupniku amal 3800 rubloŭ ($1290 pa kursie).

U pieršy raz žyllo pa adrasie Plachanava, 59, vystaŭlali na prodaž jašče ŭ śniežni 2025-ha. Aŭkcyjon, jaki projdzie 15 krasavika a 10 ranicy, budzie ŭžo trecim. Kožny raz startavaja cana źnižałasia na 5%.

— My sami ździŭleny, što pakupnikoŭ na hetuju kvateru dahetul nie znajšłosia. Choć ludzi cikavilisia, ale papiarednija aŭkcyjony ŭ vyniku nie adbylisia z-za adsutnaści zajavak ad pretendentaŭ, — prakamientavała Anastasija Jałovaja, načalnik adździeła arhanizacyjna-kadravaj i pravavoj pracy UP «ŽREA Leninskaha rajona». — Papiaredniaja kvatera, jakaja znachodziłasia na pieršym paviersie piacipaviarchovika (faktyčna ŭ «harotnym» stanie), była pradadzienaja za daŭhi pa «kamunałcy» ŭ 2025 hodzie chutčej. Choć taksama nie ź pieršaha razu.

Techpašpart na aryštavanuju dvuchpakajoŭku ciapierašni haspadar nie padaŭ.

— Kali ŭładalnik nie idzie na kantakt, to i Ahienctva pa dziaržrehistracyi i ziamielnym kadastry, dzie jość źviestki pra žyllo, na žal, zabiaśpiečyć nas techpašpartam nie moža, — udakładniła Anastasija Jałovaja. — Tolki kali sud u chodzie razboru zapatrabuje hetyja dakumienty, my zmožam ich ubačyć.

U łocie paznačana, što kvatera, raźmieščanaja na pieršym paviersie 12‑paviarchovaj panelki, «znachodzicca ŭ zdavalniajučym stanie, prostaja azdoba, patrabujecca ramont». Miarkujučy pa prykładzienych fatahrafijach, nieruchomaść vyhladaje prymalna, u kvatery navat ustalavanyja škłopakiety. A pierakleić miescami abadranyja špalery i zamianić padrapanuju padłohu nie takaja ŭžo i prablema.

Na kvateru nakładzienaja zabarona na «ździajśnieńnie rehistracyjnych dziejańniaŭ». Adnak «novy ŭładalnik, jaki nabudzie kvateru, užo budzie mieć hatovyja dakumienty na jaje, navat pakul my jašče nie pradali žyllo», dadała śpiecyjalist.

Pretendenty na ŭdzieł u aŭkcyjonie ŭnosiać zadatak — krychu bolš za 19,2 tysiačy rubloŭ (prykładna $6,5 tysiačy pa kursie). Pieramožca tarhoŭ pavinien budzie dadatkova vypłacić arhanizataru aŭkcyjonu 4% ad vynikovaj sumy za kvateru.

Krok elektronnych tarhoŭ pry prodažy abiedźviuch kvater standartny — 5% ad startavaj cany. Zarehistravacca na aŭkcyjon možna da 10 i 13 krasavika adpaviedna.

Kamientary

Ciapier čytajuć

ZŠA sami pačynajuć błakadu Armuzskaha pralivu27

ZŠA sami pačynajuć błakadu Armuzskaha pralivu

Usie naviny →
Usie naviny

Dziesiacihadovaja dziaŭčynka paprasiła hiendyrektara NASA znoŭ ličyć Płuton płanietaj. Jon joj adkazaŭ3

Pamior Ihar Citkoŭski2

Tramp zajaviŭ, što karabli VMS ZŠA zajšli ŭ Armuzski praliŭ i «ačyščajuć» jaho5

Impieratarskaha pinhvina i antarktyčnaha marskoha kocika pryznali vidami pad pahrozaj źniknieńnia

Upieršyniu za dziesiacihodździe «Biełłakt» spracavaŭ ź minusam, dy jašče i ahromnistym. I voś čamu5

«Vašyja parady mnie vielmi dapamahli». Śviatłana Cichanoŭskaja pavinšavała Ivonku Surviłu ź jubilejem2

U Homieli na rekanstrukcyju kanfierenc-zały miascovaj milicyi patraciać miljon dalaraŭ4

Borys Džonsan tajemna pravioŭ dvoje sutak na froncie pad Zaparožžam23

Dźvie dziaŭčyny z kavunovaha bataljona Łukašenki zapuścili svoj brend adzieńnia. Zdajecca, nie ŭ Biełarusi25

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

ZŠA sami pačynajuć błakadu Armuzskaha pralivu27

ZŠA sami pačynajuć błakadu Armuzskaha pralivu

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić