Arandatar: «Haspadynia nie addaje zastavu 1120 — nibyta ja «źniščyŭ» kvateru. Ale heta naturalny znos!»
Zastava pry zasialeńni ŭ arendnuju kvateru stała zvyčajnaj spravaj. Ułaśniki žylla chočuć mieć harantyju taho, što kali mebla ci technika sapsujecca, to na ich ramont užo budzie miecca «kubyška». Zvyčajna hety zakład viartajuć biez prablem.

Ale karystalnik forumu Onliner sutyknuŭsia z advarotnaj situacyjaj. Haspadynia znajšła mnostva začepak, kab pakinuć «lišnija» 1120 rubloŭ sabie. Chto maje racyju?
Małady čałaviek vyrašyŭ źjechać z arendnaj kvatery, bo termin damovy padyšoŭ da kanca. Da zasialeńnia arandatar pakinuŭ ułaśnicy harant zachavanaści majomaści — hrašovy zakład. Ciapier jana nie choča jaho viartać:
— U paniadziełak my z haspadyniaj padpisali pahadnieńnie ab skasavańni damovy, u toj dzień ja byŭ hatovy asabista zdać joj kvateru. Ale jana spasłałasia na toje, što ŭ jaje niama času, i pieraniesła sustreču na nastupny dzień.
Kvatera zdavałasia daloka nie paśla ramontu, ramont rabiŭsia 15+ hadoŭ tamu. Tam da mianie žyli sami haspadary i niekalki kvatarantaŭ. Pry zasialeńni ja źniaŭ samyja surjoznyja niedachopy na fota: toje, što było złamanaje abo adsutničała. Adpraviŭ joj. A voś na drobiazi, takija jak drapiny na stalnicy abo plamy na kuchonnym harnitury, nie źviarnuŭ uvahi.

Trapiła jana ŭ kvateru tolki ŭ subotu bieź mianie. Ja spytaŭ, ci ahledzieła jana kvateru, a jana pradjaŭlaje mnie praź miesiendžar roznyja niedachopy.
Samyja asnoŭnyja pretenzii: sapsavany da stanu «na śmiećcie» kuchonny harnitur, na stalnicy — ślady ad naža, plama na adnym fasadzie i sapsavany ŭnitaz.
Unitaz sapraŭdy sapsavany — emal spalena niejkaj mocnaj chimijaj. Na momant zasialeńnia byŭ biełym (a navobmacak ja jaho nie praviaraŭ), ale potym chutka pairžavieŭ. Kali ja zaŭvažyŭ, što tam niama emali, prajšło ŭžo paru miesiacaŭ. Dakazać, što nie ja rezaŭ štości na stalnicy, viadoma, nie atrymajecca. Jaje stanu na maich fota i videa nie vidać.
I ciapier mnie nie chočuć viartać zakład, bo ja za paŭtara hoda «zabiŭ kvateru», u jakoj da mianie žyli minimum 15 hadoŭ. My hulajem u cikavuju hulniu. Haspadynia skidaje mnie pretenzii. I, kali ja ŭ svaich archivach znachodžu, što tak i było, jana na heta zapluščvaje vočy. A kali nie, to ŭsio — płaci.
Małady čałaviek zadajecca pytańniem, jak pravilna pastupić u dadzienaj situacyi. Ci mieła haspadynia prava prymać kvateru biez arandatara? Jakija niedachopy adnosiacca da psavańnia majomaści, a jakija — da naturalnaha znosu?
Kamientaryj jurysta
Na ŭsie pytańni paciarpiełaha kvateranta adkazała juryst Taćciana Ravinskaja.
— Zhodna z č. 2 p. 1 art. 54 Žyllovaha kodeksa baki sami vyrašajuć, ci padpisvać Akt pryjomu-pieradačy žyłoha pamiaškańnia. Adnak mienavita detalovy Akt z vopisam majomaści i acenkaj materyjałaŭ — hałoŭnaja strachoŭka.
U Akcie rekamiendujecca apisać pamiaškańnie, majomaść u im i prykładny košt materyjałaŭ, što dapamoža ŭ vypadku nieabchodnaści dakazać, što stan pamiaškańnia pahoršyŭsia za čas pražyvańnia ŭ im kvaterazdymščyka, i raźličyć pamier škody.
I lepš, viadoma, apisać usiu majomaść u kvatery, za psavańnie jakoj ułaśnik choča atrymać pakryćcio, pakolki atrymać takoje pakryćcio možna ŭ tym vypadku, kali heta majomaść paznačana ŭ damovie, dadatku da jaje abo inšym dakumiencie, jaki padpisali ŭłaśnik i kvaterazdymščyk (art. 14, p. 1 i 2 art. 364 HK).
Važnaje praviła: kali pry ŭjeździe Akt składaŭsia, to i vyjezd pavinien fiksavacca bakami sumiesna. Kali Akt nie składaŭsia i inšaje nie vyznačana ŭmovami damovy, to ŭtrymańnie zakładu ŭjaŭlajecca nieabhruntavanym.
Svaje pretenzii pa majomaści ŭłaśnik maje prava pradjavić u sudovym paradku, padaŭšy adpaviednyja dokazy. U svaju čarhu kvaterazdymščyk taksama moža źviarnucca ŭ sud z patrabavańniem ab viartańni zakładu.
Paniaćcia «narmalny znos» zakanadaŭstva nie źmiaščaje.
Pa ahulnym pravile naturalny znos — heta tyja źmieny stanu mebli i azdableńnia, jakija niepaźbiežna adbyvajucca pry ich pravilnym i akuratnym vykarystańni na praciahu času. Praściej kažučy, heta toje, što «stareje» samo pa sabie, navat kali žychar vielmi čystapłotny.
Voś što zvyčajna adnosiać da naturalnaha znosu:
- mebla: lohkija paciortaści na padłakotnikach kanapy, nievialikaje pravisańnie matraca abo napaŭnialnika kresła, raschistanyja z časam zaviesy ŭ šafach (kali imi karystalisia akuratna);
- pakryćci: pamutnieńnie koleru abiŭki kanapy z-za soniečnaha śviatła, nievialikija drapinki na kuchonnaj stalnicy ad posudu;
- ścieny i padłoha: vyćvitańnie špaler pad karcinami, nievialikija paciortaści na linoleumie abo łaminacie ŭ miescach častaha prachodu.
Što nie źjaŭlajecca naturalnym znosam (ličycca škodaj):
- plamy ad vina abo kavy na abiŭcy;
- dzirki, prapaliny (ad cyharet) abo hłybokija parezy na tkaninie;
- złamanyja nožki ŭ kresłaŭ abo vyrvanyja z koraniem dźviercy šafaŭ;
- ślady ad kipciuroŭ žyvioł abo dziciačyja malunki fłamastaram.
Kamientary