Pamior lehiendarny brazilski baskietbalist Oskar Šmit. Jamu było 68 hadoŭ. Jašče ŭ 2011 hodzie ŭ jaho vyjavili rak mozhu. U apošni čas jon mieŭ surjoznyja prablemy sa zdaroŭjem i znachodziŭsia pad pastajannym nahladam miedykaŭ.

Oskar Šmit ličyŭsia adnym z najlepšych snajpieraŭ u historyi baskietbołu. Za svaju karjeru jon nabraŭ bolš za 49 737 bałaŭ i doŭhi čas zastavaŭsia samym vynikovym hulcom u śviecie, tolki ŭ 2024‑m sastupiŭšy tolki słavutamu Lebronu Džejmsu.
Jon taksama ŭstanaviŭ unikalnyja alimpijskija rekordy. Za svaju ŭvohule 29‑hadovuju (!) karjeru ŭdzielničaŭ ažno ŭ piaci turnirach (1980, 1984, 1988, 1992 i 1996 hady). Padčas ich u sumie jon nabraŭ na Alimpijskich hulniach 1093 bały. Akramia taho, u alimpijskim Sieule ŭ 1988 hodzie ŭ matčy suprać Ispanii jon nabraŭ 55 bałaŭ — najlepšy indyvidualny vynik u historyi Alimpijad.
U 1984 hodzie Šmidta vybrali na drafcie NBA, ale jon admoviŭsia ad pierachodu ŭ hetu najprestyžniejšuju ŭ śviecie lihu, kab mieć mahčymaść hulać za nacyjanalnuju zbornuju. Hulcy NBA ŭ toj čas nie mahli ŭdzielničać u mižnarodnych spabornictvach.
U 1991 hodzie Šmit byŭ nazvany adnym z 50‑ci najvialikšych hulcoŭ FIBA, a 20 žniŭnia 2010 hoda ŭklučany ŭ Zału słavy FIBA ŭ znak pryznańnia jaho hulni na mižnarodnych spabornictvach. U 1997 hodzie jon atrymaŭ Alimpijski orden.
Ciapier čytajuć
«Dekałanizacyja — heta pryjści i zaniać svajo miesca». Nasta Rahatko budzie ŭdzielničać u fiestyvali rasijskaj knihi. Sulima jaje asudziŭ, jana nie zmaŭčała ŭ adkaz
«Dekałanizacyja — heta pryjści i zaniać svajo miesca». Nasta Rahatko budzie ŭdzielničać u fiestyvali rasijskaj knihi. Sulima jaje asudziŭ, jana nie zmaŭčała ŭ adkaz
Ci patrebnaja biełaruskaja mova tym, chto razmaŭlaje pa-rusku? Azaronak zadaŭsia takim pytańniem na STB, a vypusknik Akademii MUS prapanavaŭ zamianić uroki fakultatyvami
Kamientary