U Rahačovie biada z vadoju — jana pajšła z pacham acetona i farby. Vadakanał paćvierdziŭ prablemu
U Rahačovie ŭ mahazinach ludzi raskupili amal usiu butylavanuju vadu. Škoły i balnicy pieraviali na hatavańnie ježy z pryvaznoj vady.

U Rahačovie paśla skarhaŭ miascovych žycharoŭ na rezki niepryjemny pach vady ŭ haradskim vodapravodzie miascovyja ŭłady adreahavali na situacyju, piša «Fłahštok». Pozna ŭviečary 29 krasavika praz sacsietki haziety rajvykankama žycharam paviedamili:
«U suviazi z prysutnaściu starońniaha pachu ŭ vodapravodnaj sietcy Rahačova praciahvajecca manitorynh jakaści vady akredytavanymi łabaratoryjami filijała «Žłobinvodakanał» i centra hihijeny i epidemijałohii. Rekamiendujecca vykarystoŭvać vadu z vodapravodnych sietak u techničnych metach. Taksama rekamiendujecca vykarystoŭvać butylavanuju vadu. U ciapierašni čas viaducca raboty pa pramyŭcy vodapravodnaj sietki».
Ułady paviedamili taksama pra padvoz pitnoj vady i pieraličyli adrasy.
Žychary horada ŭ hety čas apisvali ŭ sacsietkach situacyju bolš vostra.
«Z krana ciače vada z rezkim pacham acetonu, učora ŭ balnicu pačali pastupać ludzi z atručvańniem».
«Vada śmiardzić farbaj. Śmiardzić dahetul, niahledziačy na toje, što aficyjnyja vajbiery pišuć, što ŭsio likvidavali. Vady ŭ kramach užo niama. Ale padvoz cysternaŭ u roznyja punkty horada arhanizavali. Škoły, sady i balnicu zabiaśpiečyli butylavanaj vadoj. Hatujuć tam tolki na joj, niahledziačy na zapeŭnivańni sanstancyi, što ŭsio ŭ paradku i vadu možna pić».
Rajonka taksama paviedamiła poźnim viečaram, što ŭ štabie rajvykankama z udziełam adkaznych słužbaŭ kiraŭnik rajona Alaksandr Atroščanka daručyŭ arhanizavać 30 krasavika padvoz vady va ŭstanovy adukacyi i achovy zdaroŭja dla pryhatavańnia ježy i ich bieśpierabojnaj pracy.
Da abiedu 30 krasavika źjaviłasia aficyjnaja infarmacyja pra pryčynu zdareńnia ad KPUP «Homielvodakanał»:
«U suviazi z praviadzieńniem rehłamientnych rabot pa afarboŭcy kanstruktyŭnych elemientaŭ na vodazabory h. Rahačoŭ, jakija nie kantaktujuć z vadoj, vyjaŭlena prysutnaść śpiecyfičnaha pachu ŭ vadzie, jakaja padajecca ŭ horad. Pa vynikach praviedzienych analizaŭ ustanoŭlena niaznačnaje pieravyšeńnie pa pakazčyku «Pach». Dla kantrolu jakaści vady centram hihijeny i epidemijałohii, a taksama vodakanałam arhanizavany rehularny adbor sprob vady».
Taksama było zajaŭlena, što «dla ŭchileńnia prysutnaści śpiecyfičnaha pachu ŭ vadzie praviedzieny raboty pa niejtralizacyi śpiecyfičnaha pachu na vodazabory — u ciapierašni čas jakaść vady na vychadzie z vodazaboru adpaviadaje hihijeničnamu narmatyvu».
Paźniej u rajvykankamie ŭdakładnili, što dla źniščeńnia śpiecyfičnaha pachu ŭ sietkach vodazabieśpiačeńnia horada bryhadami vodakanała vykonvajucca raboty pa ich pramyŭcy, a dla ŭstanaŭleńnia pryčyn i abstavin, jakija pryviali da dadzienaj situacyi, u ciapierašni čas pravodzicca słužbovaje rasśledavańnie.
Kamientary