Hetuju dziaržavu viedajuć usie na śviecie. Mienavita tut pieršymi sustrakajuć sonca. Ale j načalstva ŭ hetaj krainie nie aby-jakoje. Žychary Tonha ščyra smutkavali z pryčyny śmierci svajho karala Taŭfaachaŭ Tupou IV, jaki ličyŭsia samym važkim manarcham u śviecie - 200 kh. Pry tym jon byŭ adnym z najbolš zaŭziatych spartoŭcaŭ u śviecie.
Hetuju dziaržavu pavinny viedać usie na śviecie. Najpierš tamu, što mienavita tut uzychodzić Sonca j začynajecca kožny naš novy dzień. Hetaja akaličnaść paspryjała tamu, što sustreć Milenijum siudy panajechała rekordnaja kolkaść cikaŭnych z usiaho śvietu. Bałazie, vizaŭ siudy nia treba nikomu.
Ale j načalstva ŭ hetaj krainie nie aby jakoje. Žychary Tonha ščyra smutkavali j addalisia žurbie z pryčyny śmierci svajho słavutaha karala Taŭfaachaŭ Tupou IV, jaki ličyŭsia samym važkim manarcham u śviecie, važyŭšy bolš za 200 kh. Pry tym, što j dziŭna, jon ža ličyŭsia adnym z najbolš chcivych balelščykaŭ i zaŭziatych spartoŭcaŭ u śviecie!
Aeraport stalicy karaleŭstva čaściakom zakryvali, kab Taŭfaachaŭ Tupu IV, moh spakojna pahojsać na rovary ci na rolikach pa roŭniadzi ŭźlotnaje pałasy.
Hetaja dziaržava, što rassypała ŭ akijanie bolej na 700 km vyspaŭ i ryfaŭ u Cichim akijanie, nikoli nie była kalanizavanaja. U 1878 h. tut była pryniataja ŭłasnaja Kanstytucyja, što dzieić da siońnia! Tutsama raspaŭsiudziłasia j chryścijanstva. Ale talerancyja dla tubylcaŭ vyšej za ŭsio. Jany naležać da paŭtuzina roznych (najpierš metadysckaj i katalickaj) cerkvaŭ, ale panujučaj miž ich niama!
Adnak Brytanija ŭsio ž raspaŭsiudziła j na jaje svoj pratektarat, što skončyŭsia akurat z uzychodam na pasad Taŭfaachaŭ Tupu IV, jaki kiravaŭ svajoj Baćkaŭščynaj bolej za sorak hadoŭ. Pry im źjaviłasia pieršaja tanhaanskaja hazeta j pieršy nacyjanalny telekanał. Lišnie kazać, što hety rachmany j mažny karol byŭ vialiki žartaŭnik.
Naprykład, jon niejak paviedamiŭ u Maskvu, što vielmi lubić... bałałajki. Paśla hetaha ŭsie savieckija karabli zachodzili mienavita ŭ party Tonha, pryvoziačy bałałajki ŭ karaleŭskuju kalekcyju j... niamała dalaraŭ dy tavaraŭ. Hetak, kraina, što lažyć litaralna na kraju śvietu, umudryłasia zarablać bolej za svaich nia hetkich prykolnych susiedziaŭ.
Lišnie kazać, što Taŭfaachaŭ Tupou IV nia byŭ abaznany ŭ demakratyi. Adnak vysłaviŭ taki adzin perł palitalohii: «Rašeńni, što prymaje bolšaść, usio adno nie prymalnyja dla mienšaści, što moža być značnaj častkaju nasielnictva...». Tamu, prymajučy ŭsie rašeńni adnaasobna, jon vyvieŭ svaju lubimuju nacyju ŭ šerahi najbolš zamožnych u śviecie. I tanhaancy adździačyli jamu toj samaj ščyraj luboŭju. Lišnie taksama kazać, što karol i jahony narod havaryli na adnoj movie.
Miesca Taŭfaachaŭ Tupu IV, adnaho z samych admietnych palitykaŭ śvietu, jaki pamior va ŭzroście 88 hadoŭ, zaniaŭ jahony syn prync Tuputa. Jon staŭ novym karolom Tupu V, jakomu ŭžo 58, taksama vialiki aryhinał: chvacki biznesoviec, nikoli nia byŭ žanatym, strašenna lubić vajskovyja mundury j katajecca pa vyspach na ...londanskaj taksoŭcy. Jak jon budzie kiravać 150.000 tysiačami svaich paddanych na 170 vyspach, jašče pakaža čas.
Pachavańnie Taŭfaachaŭ Tupu IV, adbyłosia ŭčora, u sieradu, ale žałoba praciahniecca jašče miesiac. Viečnaja pamiać!
A sonca tam pa raniejšamu budzie ŭzychodzić.
Ciapier čytajuć
Pahladzieli film «Piaščotna da siabie», źniaty pa dzika papularnaj biełaruskaj knizie — pra zaciukanuju žančynu, jakuju chočuć zrabić dla ŭsich zručnaj
Kamientary