Hramadstva55

Jak uładkavany kłubničny biznes, chto najbolš na jahadach zarablaje i čamu ich časam vykidajuć

Ciapier kłubnicy panujuć na palach, aharodach i pryłaŭkach, na minskich rynkach jany źbirajuć čerhi. I raźbiežka cen na ich vialikaja: ad 5 da 20 rubloŭ za sałodki kiłahram. Chacia jašče niadaŭna było 40. Ale što ŭkładziena ŭ canu: fiermierskaja praca ci kiemlivaść pierakupščykaŭ? Hetyja pytańni razhladajucca ŭ siužecie na ANT.

Fota: ANT

Kadry, ad jakich serca ściskajecca: fiermier vykidaje kłubnicy. Skrynku za skrynkaj — na ŭzbočynu. Videa chutka ablacieła sacsietki i padzialiła karystalnikaŭ na tych, chto spačuvaje, i tych, chto šukaje vinavatych. Ale iścina, jak vodzicca, niedzie pasiaredzinie.

6‑ia hadzina ranicy, rynak «Novy Lebiadziny», abo, jak jaho nazyvajuć u narodzie, «Tabary». Sonca jašče nie ŭzyšło, a žyćcio tut užo kipić. Zbyć tavar, jaki chutka psujecca, jeduć i drobnyja fiermiery, i bujnyja haspadarki.

Bolšaść z tych, kaho možna sustreć na «Tabarach», sami jahady vyroščvajuć i pradajuć. Adnak jość i pierakupščyki. Kuplajuć optam pa nizkaj canie, a dalej užo nakručvajuć svaju.

Ale i biez pasiarednikaŭ mnohim fiermieram nie abyścisia. Im praściej pradać usio i adrazu, chaj i tańniej, čym stajać na rynku ŭvieś dzień.

Kab hłybiej uniknuć, jak uładkavany kłubničny biznes, treba jechać u Bresckuju vobłaść — kłubničny raj Biełarusi. Płantacyja «čyrvonaha zołata» praktyčna ŭ kožnym dvary. Chtości vyroščvaje dla siabie, chtości na prodaž. Miascovy kłubničny rynak — hałoŭnaja placoŭka dla pierakupaŭ. Atmaśfiera tut bolš kałarytnaja, čym na prystaličnych «Tabarach».

Adkryty bahažnik srebranaha «Opiela», pobač skrynki z kłubnicami. Adzin sa skupščykaŭ prapanuje dobruju canu, da jaho vystraiłasia cełaja čarha.

Kłubnicy kaštujuć, adbirajuć. Važnyja pamier, forma, smak i koler. I tak, tut možna handlavacca.

Kuplajuć za 6, a ŭ susiednim Pinsku pradajuć za 10 i 12. I takoje cenaŭtvareńnie nie ŭsim pa dušy. Alaksandr Zoryn, uładalnik asabistaj padsobnaj haspadarki, havoryć:

«Jany vymušanyja, naturalna, zdavać hetuju jahadu na miescy albo kudyści padvozić i pradavać, tamu što jamu, umoŭna, na nastupny dzień znoŭ treba jaje vybirać. Sabie jaje taksama nie pakinieš, bo heta ŭ tym liku zarobki. Tamu jany pryvoziać, i kali cana ŭmoŭna 4 rubli, im ničoha nie zastajecca rabić, jany zdajuć jaje pa 4 rubli».

A to i tańniej, kali jahady ŭradzili. A jašče pryvoziać ža i impartnyja. Adsiul i skački cenaŭ. Mała kłubnic — drenna, šmat — taksama drenna.

Maksim Kasovič, uładalnik asabistaj padsobnaj haspadarki, tłumačyć:

«Kali siońnia možna zdać kłubnicy za 12—13 rubloŭ za kiłahram, zaŭtra budzie soniečnaje nadvorje, usie kinucca źbirać, i kłubnicy možna budzie zdać za 3—5 rubloŭ maksimum. A kłubnicy adbornyja, vialikija, i dziavacca niama kudy, bo kłubnicy — heta nie toj tavar, jaki moža palažać».

U Maksima 30 sotak na dva ŭčastki. Vyroščvaje ŭ zakrytym hruncie. Šmat hrošaj idzie mienavita na ŭtrymańnie. Tamu z aptavikami pryncypova nie pracuje. Inakš navat vydatki nie adabješ. Vybarka da 500 kiłahramaŭ. Abjomy, jakija možna pradać samastojna, tamu jahad nikoli nie zastajecca.

«Kožny zarablaje tak, jak jon moža. Tut jak by kryŭdna — nie kryŭdna, ale pakolki my zacikaŭlenyja pradać jaje za tuju canu, jakaja mahła b pakryć i vydatki varjackija, jakija my siudy ŭkładajem, my starajemsia jaje realizavać sami, to-bok pracavać na svajo imia».

I navat kali jahady źlohku stracili tavarny vyhlad, nie abaviazkova ich vykidać — možna zdać na pierapracoŭku. Praŭda, narychtoŭščyki šmat nie zapłaciać — u najlepšym vypadku 1,5 rubla. Ale heta lepš, čym ničoha.

A voś roźničnaja cana źmianiajecca ŭ zaležnaści ad nadvorja i, adpaviedna, ad abjomaŭ daśpiavańnia. Minimalny ceńnik na minskaj Kamaroŭcy ad 6 (zusim drobnyja jahady) da 18 rubloŭ. Voś i adkaz na pytańnie, chto bolš zarablaje. Kupcy choć i aburajucca, ale biaruć.

Vyraścić kłubnicy — heta nie pra «pasadziŭ i zabyŭsia». Heta ciažkaja praca, ryzyka stracić usio praź viasnovyja zamarazki i nadzieja, što červień nie budzie daždžlivym. A potym — sartavańnie, upakoŭka, pierakupščyki, nacenki. I voś užo na pryłaŭku cana ŭ razy vyšejšaja, čym fiermier atrymaŭ za svaju pracu. Spraviadlivaść u hetym łancužku — paniaćcie raściažnaje. Jość tolki praviły rynku. I jany adnolkava bjuć pa kašalkach i tych, chto vyroščvaje, i tych, chto kuplaje.

Kamientary5

  • čiešu riepu
    21.06.2026
    Možiet ja eto po nieznaniju, no kak nasčiot zamoroziť? To čto tak sochraniajut na zimu v domašnich usłovijach - eto fakt. Ili eto tožie too much dla fiermierov?
  • Truskauki
    21.06.2026
    Palešuki zaŭsiody byli pracavityja, ale j tupavatyja trochi : zaŭsiody paasobku, chutaranie balotnyja. Nie kab zgurtavacca ŭ prascejšyja formy kaaperacyji, prydbać mašynu na niekaĺki haspadarak, naniać pradaŭcoŭ na Kamaroŭcy i nie hubliać grošy. Nie chapaje rozumu, dyk addavajcie pierakupam za hrašy...
  • łohika
    22.06.2026
    O, niet, kažietsia kto-to uznał, kak rabotajet tot samyj kapitalizm!

Ciapier čytajuć

Syrski: U Biełarusi znoŭ fiksavali pracu adnaho z retranślataraŭ. Bolš jany ich uklučać nie buduć, uśviadomiać, što tak nie treba32

Syrski: U Biełarusi znoŭ fiksavali pracu adnaho z retranślataraŭ. Bolš jany ich uklučać nie buduć, uśviadomiać, što tak nie treba

Usie naviny →
Usie naviny

Na sieradu znoŭ abviaścili apošni čyrvony ŭzrovień niebiaśpieki — zaŭtra apošni dzień piekła

Daradca Cichanoŭskaj paabiacaŭ dziejničać zahadzia ŭ vypadku zabarony rasijanam turystyčnych viz u ES41

Muzyku dla śpiektakla pa Karatkieviču ŭ Kupałaŭskim teatry napisaŭ štučny intelekt2

Ci možna vyžyć u pustyni, pjučy ŭłasnuju maču?3

Kolki budzie kaštavać navučańnie u biełaruskich VNU ŭ novym navučalnym hodzie

Niderłandy — fienomien čempijanataŭ śvietu. 16 hadoŭ biez paražeńniaŭ — i nivodnaha finału6

U Pinsku ŭ śpioku smažać jajki prosta na soncy6

U Biełarusi ŭžo +30°S

«Imia Karatkieviča — instrumient u brudnych rukach, dubina ŭ palityčnych bojkach». Što prapahanda adkazała nakont zaniadbanaha doma siamji kłasika26

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Syrski: U Biełarusi znoŭ fiksavali pracu adnaho z retranślataraŭ. Bolš jany ich uklučać nie buduć, uśviadomiać, što tak nie treba32

Syrski: U Biełarusi znoŭ fiksavali pracu adnaho z retranślataraŭ. Bolš jany ich uklučać nie buduć, uśviadomiać, što tak nie treba

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić