Statkievič ab pratestach va Ukrainie: Kali vy abrali z takoj pieravahaj prezidenta i adnačasova Viarchoŭnaha hałoŭnakamandujučaha, to dajcie jamu kiravać
Eks-palitviazień u svaim telehram-kanale padzialiŭsia bačańniem pratestaŭ suprać adstaŭki va Ukrainie ministra abarony Michaiła Fiodarava. Jon nazvaŭ jaho «Achłakratyja nie pieramoža».

«Ci moža demakratyja ŭ vajnie pieramahčy aŭtakratyju? Nibyta ž, aŭtakratyja maje mahčymaść biez abmiežavańniaŭ chutka kancentravać i vykarystoŭvać materyjalnyja i čałaviečyja resursy.
A demakratyja vajuje va ŭmovach svabody presy i ŭnutranaj palityčnaj kankurencyi. Padčas vajny heta prymušaje ŭličvać abmiežavańni, jakija nakładvaje na kiraŭnictva krainy hramadskaja dumka i krytyka palityčnych apanientaŭ. A taksama ŭličvać faktar budučych vybaraŭ. Častku sił i infarmacyjnych resursaŭ kiraŭnik demakratyčnaj krainy musić tracić na baraćbu z palityčnymi kankurentami. Nie tolki z-za naturalnaha žadańnia vyjhrać nastupnyja vybary. Ale taksama, kab nie dapuścić uzmacnieńnia niejkaha z kankurentaŭ da takoj stupieni, što jon pačnie ŭsprymajecca, jak alternatyŭny lidar krainy, što moža dezaryjentavać sistemu kiravańnia dziaržavaj padčas vajny.
Ščyra kažučy, mianie ździŭlaje, što mnohija vajennyja kiraŭniki Ukrainy vysokaha ci navat siaredniaha ŭzroŭniu padčas vajny zajmajucca aktyŭnym samapijaram. Internet daje tut šyrokija mahčymaści.
Zrazumieła, što kraina choča viedać svaich hierojaŭ, z kaho varta brać prykład. Ź inšaha boku, uražańnie takoje, što najbolš aktyŭnyja ŭ hetaj spravie rychtujucca da palityčnaj karjery, da ŭdziełu ŭ budučych vybarach. Niedaremna ž kažuć, dzie dvoje kazakoŭ, tam troje atamanaŭ. Ci nie zarana? Mo, lepiej zasiarodzicca na vajnie? Ahresija ž jašče nie spyniena. Akramia taho, tyja, chto aktyŭna zajmajecca samapijaram, stvarajuć sabie dadatkovyja karjernyja mahčymaści, i, taksama, zaścierahajuć siabie ad karjernych pravałaŭ, bo mohuć apielavać da hramadskaj padtrymki pry sprobie ich zvolić ci panizić u pasadzie. Zvyčajnyja hramadzianie, jakija abrali sabie čarhovaha kumira pa infarmacyi, pradstaŭlenaj pra siabie ŭ siecivie im samim, nie viedajuć šmatlikich sapraŭdnych pryčyn, pa jakich da jaho ŭźnikli pretenzii. A dla mnohich, asabliva žančyn, byvaje dastatkova tolki źniešniaj pryciahalnaści, kab pryznać jaje ŭładalnika, što jon zasłuhoŭvaje davier.
Pry takim stanie rečaŭ u projhryšy apynajucca tyja kiraŭniki, jakija nie pakłapacilisia pra stvareńnie sabie naležnaha vobrazu ŭ internecie. A taksama, vyšejšyja kiraŭniki, jakija niasuć adkaznaść za vynik vajny, ale nie mohuć realizoŭvać svajo nieabchodniejšaje prava na ŭłasnuju kadravuju palityku, bieź jakoha kiravańnie hublaje svaju efiektyŭnaść. Zrešty, u projhryšy apynajecca ŭsia kraina.
Kali vy abrali z takoj pieravahaj prezidenta i adnačasova Viarchoŭnaha hałoŭnakamandujučaha, to dajcie jamu kiravać. U vas ža vajna ŭ chacie!
Heta ŭsio ja pad uražańniem bryfinhu byłoha ministra abarony Ukrainy. Dakładniej, samaprezientacyi čarhovaha kandydata ŭ prezidenty našaj susiedki. Uźnikaje pytańnie, navošta tam była takaja žorstkaja ahulnaja krytyka bajavoha hienierała, jakoha sam ža krytyk nazyvaje vyratavalnikam krainy ŭ vyrašalny momant pačatku vajny? Jon ža ŭ prezidenckich vybarach nie źbirajecca ŭdzielničać. Dumaju, što sapraŭdny abjekt napadu tut inšy hienierał, jaki ŭžo abjaviŭ pra ŭdzieł u prezidenckich vybarach, i ŭsprymajecca samaprezientantam, jak kankurent na ich. Kštałtu, usie hetyja staryja zamšełyja hienierały ničoha nie razumiejuć, jak pieramahčy biez strataŭ, aŭtamataŭ dy harmataŭ, tolki adnymi džojścikami.
A narod nie razabraŭsia ŭ sapraŭdnych pryčynach «najezdu» i ŭžo pačaŭ mitynhavać z patrabavańniami adstaŭki krytykujemaha dziejnaha hałoŭnakamandujučaha Uzbrojenymi siłami.
I ŭžo sam prezident abmiarkoŭvaje hetyja patrabavańni mitynhoŭcaŭ — padčas vajny(!!!). Susiedzi, vy časam nie afihieli?
Pryviadu prykład inšych pavodzin. Paśla prezidenckich vybaraŭ u ZŠA ŭ 2000 hodzie znajomyja supracoŭniki amierykanskaj ambasady nie chavali svajho rasčaravańnia, što vice-prezident Hor prajhraŭ na ich Bušu-małodšamu.
Čas paćvierdziŭ ich apasieńni — prezident Buš pa štučnych pryčynach uciahnuŭ svaju krainu ŭ praciahłuju i darahuju vajnu ŭ Iraku, čym raźviazaŭ ruki Iranu, jaki doŭha i ciažka vajavaŭ ź Irakam.
Heta dazvoliła Iranu raźvić rakietnuju i jadziernuju prahramy i stać faktaram destabilizacyi ŭsiaho rehijona.
Na nastupnych prezidenckich vybarach znoŭ pieramoh Buš-małodšy. Ale maje znajomyja supracoŭniki ŭžo byli zadavoleny hetym faktam. Jak jany patłumačyli: «Naša kraina vajuje ŭ Iraku. Źmiena prezidenta ŭ čas vajny padbadzioryć našych vorahaŭ. I našym sałdatam tam stanie ciažej».
A ciapier da pytańnia, jakoje ja zadaŭ napačatku hetaha tekstu. Tak, demakratyja moža pieramahčy aŭtakratyju. Toj ža były ministr abarony Fiodaraŭ vydatna pakazaŭ heta dronavym «ryŭkom», skarystaŭšysia pieravahami svabodnaj ekanomiki, a taksama finansavymi dy technałahičnymi resursami, atrymanymi dziejnym prezidentam ad demakratyčnych krain śvietu.
Ale achłakratyja (ułada natoŭpu) nie pieramoža nikoli», — piša Mikałaj Statkievič.
Pamierła Śviatłana Kurs. U jaje tvorach spałučalisia mahija žyvoha žyćcia i biaźlitasny psichałahizm. A ŭ publičnych vystupach i FB — rezki antyimpieryjalizm i elehantny liryzm
Pamierła Śviatłana Kurs. U jaje tvorach spałučalisia mahija žyvoha žyćcia i biaźlitasny psichałahizm. A ŭ publičnych vystupach i FB — rezki antyimpieryjalizm i elehantny liryzm
Statkievič ab pratestach va Ukrainie: Kali vy abrali z takoj pieravahaj prezidenta i adnačasova Viarchoŭnaha hałoŭnakamandujučaha, to dajcie jamu kiravać
Kamientary