Muzyka1010

Biaspłatnych viz na «Basovišča» sioleta nie budzie

Arhanizatary fiestyvalu nie zdoleli damovicca z polskim kansulatam.

Arhanizatary fiestyvalu nie zdoleli damovicca z polskim kansulatam.

Arhanizatary festyvalu muzyki maładoj Biełarusi «Basovišča», jaki ŭžo ŭ 21-y raz projdzie ŭ Polščy 16—17 lipienia, paviedamili, što ŭ hetym hodzie biaspłatnych vizaŭ dla žadajučych naviedać fest nia budzie.

Pryčyny biezvynikovych damovaŭ z polskim kansulatam u Biełarusi tłumačyć staršynia BAS Kasia Kuźmič: «My planavali damović 300 biaspłatnych vizaŭ dla biełaruskich hledačoŭ, adnak doŭhi čas nia było adkazu ad kansulatu ŭ Miensku. Źjaviłasia i druhaja prablema — biaspłatnyja vizy dla hurtoŭ-udzielnikaŭ. Ale z hurtami ŭrešcie sytuacyja vyrašyłasia i ŭsie pajeduć na fest. Adnak mahčymaściaŭ i času dla vydačy biaspłatnych vizaŭ dla hledačoŭ sioleta niama. Jašče ŭ siaredzinie červienia my spadziavalisia damović vizy praz Horadniu, adnak i tam nie atrymałasia».

Bujniejšy biełaruski rok-fest «Basovišča» ładzicca niedaloka ad biełaruskaj miažy ŭ Polščy z pačatku 90-ch, adnak u apošnija hady trapić na fest stała składaniej z-za vizavaha režymu. Praktyka arhanizavanaj vydačy vizaŭ na festyval pačałasia ŭ 2006 hodzie — tady vizy atrymali ŭsie žadajučyja. U 2008 hodzie, kali košt vizy dasiahnuŭ 60 eŭra, biaspłatnyja vizy atrymali 400 čałaviek z 1000 žadajučych, a ŭ minułym hodzie kolkaść vydadzienych biaspłatnych vizaŭ dasiahnuła 600 ščaśliŭčykaŭ, adnak zajaŭki 40% žadajučych byli nie zadavolenyja haradzienskim kansulatam.

Najbolšaja prablema vydačy biaspłatnych vizaŭ zaklučałasia ŭ pytańni, jak raspaznać u ludziach tych, chto choča trapić na Basovišča, a chto — prosta vandravać pa Eŭropie pa chalaŭnaj vizie, a taksama ŭ arhanizacyi valanterskaj kamandy pa zbory dakumantaŭ. Festyval biaspłatny, tamu varyjant «viza pa kvitku» nie padychodzić.

Siolota Basovišča ŭpieršyniu projdzie bieź vizavych damovaŭ. Jak paŭpłyvaje heta na kolkaść hledačoŭ ź Biełarusi, arhanizatary festyvalu prahnazavać nie biarucca:

«Zaraz ciažka skazać, ale na samim feście, dumaju, heta budzie zaŭvažna», — havoryć Kasia Kuźmič.

21-je Basovišča projdzie ŭ «eksperymentalnym» farmacie. Upieršyniu za mnohija hady na scenu festyvalu nia vyjduć tradycyjnyja dla jaho chedłajnery NRM, «Krama» i «Nejra Dziubiel», adnak upieršyniu pryjedzie «Lapis Trubiackoj» (prahrama festu). Taksama sioleta konkurs festyvalu projdzie biez kancertu-prahladu ŭ Miensku — siabry žury ŭ składzie troch asobaŭ zaviaršajuć pracu pa adbory 5—6 hurtoŭ z 20 zajavak, jakija vystupiać na Basoviščy i pazmahajucca za hałoŭny pryz — 10 hadzinaŭ zapisu ŭ polskaj studyi Rembrandt i 1000 dalaraŭ.

Kamientary10

«Ja pryjechała ŭ 4:50 i była ŭ čarzie 77-ja». Jak ryełtarka nabyvała dla siabroŭki kvateru ŭ elitnym ŽK Minska9

«Ja pryjechała ŭ 4:50 i była ŭ čarzie 77-ja». Jak ryełtarka nabyvała dla siabroŭki kvateru ŭ elitnym ŽK Minska

Usie naviny →
Usie naviny

Małady chłopiec pierajechaŭ u viosku, zavioŭ kurej z kozami i staŭ zorkaj tyktoku

Stali viadomyja padrabiaznaści žorstkaha zabojstva amierykanskaha Z-błohiera Bentli ŭ Daniecku11

Na rynku nieruchomaści Minska — ažyjataž. Raźbirajuć navat elitnaje žyllo3

Dyrektar biełaruskaj IT-kampanii Gurtam nazvaŭ hałoŭny sakret pośpiechu7

U Barysavie pierabudujuć kinateatr pobač z saboram. Na fasadzie čytajecca brydkaje słova z troch litar14

Sakretnaja słužba ZŠA ŭsurjoz zaniałasia Iłanam Maskam. Usio z-za adnaho tvita2

Bujnoje izrailskaje vydańnie abyhrała proźvišča Sałaŭjova na iŭrycie. Atrymaŭsia žorstki ruski mat3

U Niderłandach adrodziać stvorany biełarusam aŭtamabilny brend1

U Minsku miescami buduć adklučać chałodnuju vadu

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

«Ja pryjechała ŭ 4:50 i była ŭ čarzie 77-ja». Jak ryełtarka nabyvała dla siabroŭki kvateru ŭ elitnym ŽK Minska9

«Ja pryjechała ŭ 4:50 i była ŭ čarzie 77-ja». Jak ryełtarka nabyvała dla siabroŭki kvateru ŭ elitnym ŽK Minska

Hałoŭnaje
Usie naviny →