Z takim pytańniem źviarnuŭsia minčanin, na liku jakoha, pavodle jaho słoŭ, 138 vydadzienych za apošnija try hady ŭłasnych knih. Tolki ŭ bližejšy čas pavinny pabačać śviet, udakładniŭ jon nam, 10 knih paezii, i tady da kanca hoda ŭ ahulnym liku vydadzienych knih kolkaść vydańniaŭ ź vieršami składzie 92.
Nahodaj da žadańnia zafiksavać takoje dasiahnieńnie stała znojdzienaja čytačom u internecie infarmacyja pra toje, što niejki čałaviek u Ispanii vydaŭ za ŭsio svajo žyćcio mienšuju kolkaść knih, čym naš zajaŭnik za try hady. Havaryŭ jon i pra svaju maładziejšuju kalažanku, vartuju, pa jaho słovach, taksama ŭklučeńnia ŭ knihu rekordaŭ. Jana za try hady ŭ jakaści vydaŭca, viarstalščyka, karektara i inš. mieła dačynieńnie da vydańnia kala 150 knih, u tym liku i da tvoraŭ čytača.
Aficyjny pradstaŭnik rasijskaj Knihi rekordaŭ «Dziva» ŭ našaj krainie (jon adnačasova i jaje saaŭtar) — Alaksandr Kalinin. Jon ža moža dapamahčy aformić i zajaŭku na ŭniasieńnie dasiahnieńnia ŭ Knihu rekordaŭ Hinesa (tam svaje praviły nadańnia statusu aficyjnaha pradstaŭnika: u jakaści takoj asoby moža vystupać abo člen redkalehii, abo vyjaznaja bryhada). Tak užo było z našymi vybitnymi suajčyńnikami, jakija sapraŭdy atrymali dypłomy hetaha suśvietna viadomaha vydańnia i patrapili na jaho staronki. Ale my nie vypadkova zhadali rasijskuju Knihu rekordaŭ «Dziva», pra jakuju raniej, darečy, taksama nieadnojčy pisali.
Nahadajem, što Kniha rekordaŭ Hinesa raźličanaja najpierš na anhłamoŭny śviet, tamu «prabicca» tudy pradstaŭnikam słavianskich narodaŭ, skažam tak, u tym liku i biełarusam, choć i mahčyma, ale nie tak prosta (nu jak moža spadabacca vydaŭcam, skažam, kali rekord
Ciapier čytajuć
Maksim Znak pra pres-kanfierencyju va Ukrainie: My damovilisia nie ŭzdymać najbolš balučyja temy — katavańniaŭ, sankcyj, vajny. Moža, musili my pa-inšamu zrabić
Kamientary