Hramadstva88

Źmicier Bandarenka ŭdakładniŭ pra zavierbavanych žurnalistaŭ

Pres-słužba HA «Biełaruskaja asacyjacyja žurnalistaŭ» paprasiła siabra arhanizacyi Źmitra Bandarenku prakamientavać frahmient svajho intervju «Narodnaj voli», jaki vyklikaŭ vialiki rezanans u žurnalisckim asiarodku: pra toje, što «prykładna 80 adsotkaŭ niezaležnych žurnalistaŭ zavierbavanyja KDB».

Bandarenka: — Na žal, «byćcio vyznačaje śviadomaść» — ad hetaha nikudy nie padziecca. Skazać, što ŭłady i KDB nie cikaviacca žurnalistami — značyć, uvieś čas chadzić u ružovych akularach.

Pahladzicie — siarod tych ludziej, jakija siadzieli ŭ KDB, zdajecca, bolš za 10 čałaviek źjaŭlajucca siabrami BAŽ ci žurnalistami… Adna ź pieršych prapanovaŭ da mianie ŭ SIZA KDB była — davajcie Vy budziecie z nami supracoŭničać, i sajt «Chartyi» budzie nie takim admarožanym, a budzie kanstruktyŭnaj apazicyjaj, alternatyŭnym «lusterkam»…

Ja nie viedaju, kolki tam pracentaŭ, ale davajcie tak: jość nul, a jość ličba, jakuju ahučyŭ Bandarenka — 80%. Ahučcie «svaju» ličbu, dakažycie mnie, što heta nul. Ja sa svajho dośviedu kažu, što nie.

BAŽ: — Hetaja ličba tak vyrasła paśla śniežańskich padziejaŭ 2010-ha? Ci i raniej takaja ž była?

Z.B.: — Biezumoŭna, jana była značna mienšaj. Ale, prabačcie, ja viedaju ludziej, jakija kazali mnie, što jany byli zavierbavanyja. I ja viedaju, što jany žurnalisty.

I heta strašnaja reč, bo ludziej viarbujuć na tym, što jość niedachopy — naprykład, šmat žurnalistaŭ pracujuć nieakredytavanymi na zamiežnyja vydańni, jość padatkavyja prablemy, i heta vydatnaja hleba dla viarboŭki.
Treba razumieć, što heta prablema vielmi surjoznaja.

Ja zadavoleny tym, što hetaja tema budzie abmiarkoŭvacca ŭ hramadstvie. Treba razumieć, što ludzi, jakija padpisali papiery ab supracoŭnictvie z KDB, — u čymści niaščasnyja ludzi. Ale heta nie značyć, što jany ŭvieś čas pracujuć na KDB — ich prymusili. Čałaviek byŭ u stanie emacyjnaha šoku, moža, jamu ci jaho rodnym pahražali kryminalnaj spravaj — i čałaviek pajšoŭ na heta. Heta nie značyć, što jon staŭ supracoŭnikam KDB…

BAŽ: — Jakija nastupstvy moža mieć abmierkavańnie hetaj temy — stanoŭčyja, bo hety «naryŭ» uskryjecca, ci heta moža sparadzić bolšy niedavier u žurnalisckim asiarodku?

Z.B.: — Ja liču — dobra, što hetaja tema budzie abmiarkoŭvacca. Siońnia heta haračaje abmierkavańnie, a potym i da niejkaha «suchoha astatku» sprava dojdzie. Nie dumaju, što heta adabjecca na atrymalnikach infarmacyi, čytačach haziet. Bo patreba ŭ infarmacyi — bazavy instynkt čałavieka, i jon budzie čytać infarmacyju ŭsio roŭna. Mahčyma, budzie bolš surjozna stavicca da krynic infarmacyi i zadumvacca. Heta jak maje znajomyja kazali: jany viedali, što ŭ ich doma jość prasłuchoŭvalnaje abstalavańnie, ale, kali padčas ramontu jany ŭbačyli jaho na ŭłasnyja vočy, to stała brydka žyć. Ale što rabić, kali heta jość? A jak pry dyktatury moža być? Treba prosta być realistami.

Ja liču, što treba, jak kaža moj siabra Mikałaj Chalezin, uskryvać tabuiravanyja temy. Mabyć, u našym asiarodku hetaja tema — tabuiravanaja. Jana abmiarkoŭvajecca, ale niepublična. Mabyć, ciapier budzie abmiarkoŭvacca publična.

Hałoŭnaje pytańnie — nie ŭ žurnalistach. Pytańnie — na jakoj padstavie KDB viarbuje žurnalistaŭ. Sproby viarboŭki była amal va ŭsich, chto apynuŭsia ŭ «amierykancy» za hety čas. U kožnaha dokazami na sudach źjaŭlalisia razdrukoŭki prasłuchoŭvańnia telefonaŭ. Ja tak i nie pačuŭ adkazu na svajo pytańnie: čamu mianie prasłuchoŭvali jašče pačynajučy ź vieraśnia? I tut hałoŭnaje pytańnie — čamu takaja situacyja ŭ Biełarusi? Čamu takaja ŭsiedazvolenaść KDB, na jakoj padstavie? U nas što — terarystyčnaja pahroza ŭ krainie? Mnie zdajecca, akcent treba rabić na heta…

    Nahadajem: Z. Bandarenka byŭ aryštavany 20 śniežnia 2010 hoda i asudžany na 2 hady pazbaŭleńnia voli ŭ kałonii ahulnaha režymu. Adrazu paśla aryštu ŭ jaho abvastrylisia chraničnyja zachvorvańni, u lipieni 2011 hoda jamu zrabili apieracyju na chrybietniku. U kancy studzienia hetaha hoda Bandarenku zrabili bolš žorstkimi ŭmovy ŭtrymańnia ŭ kałonii, niahledziačy na kiepski stan zdaroŭja. Paśla taho jak 1 lutaha asudžany palityk napisaŭ prašeńnie ab pamiłavańni na imia Łukašenki, jamu dazvolili karystacca mylicaj. Bandarenka byŭ vyzvaleny z Mahiloŭskaj kałonii № 15 ranicaj 15 krasavika h.h.

Kamientary8

Ciapier čytajuć

«Vielmi dobra razumieju biełaruskuju movu. Navat nie dumaŭ». Źjaviłasia VIDEA razmovy biełaruskich palitviaźniaŭ ź Zialenskim10

«Vielmi dobra razumieju biełaruskuju movu. Navat nie dumaŭ». Źjaviłasia VIDEA razmovy biełaruskich palitviaźniaŭ ź Zialenskim

Usie naviny →
Usie naviny

Spravaj viertuchaja Šynvize zaniałasia kryminalnaja palicyja Hiermanii9

Na palitviaźniaŭ užo sabrali ŭdvaja bolš za zapłanavanuju sumu. Zbor jašče možna padtrymać

Pamior kampazitar Viktar Kapyćko

Siarod vyzvalenych 13 śniežnia — samaja pažyłaja palitźniavolenaja

Jak vyhladaje kaścioł u Sapockinie paśla pažaru VIDEA2

Maksim Ryžankoŭ trapiŭ u bazu ŭkrainskaha «Miratvorca»3

Zapracavała haračaja linija pa pytańniach vyzvalenych palitviaźniaŭ

Inžyniera, jaki zapuskaŭ treciuju liniju minskaha mietro, asudzili za «Hajuna»4

Na vybarach prezidenta Čyli pieramoh ultrakansiervatar, jaki pieramoh kandydatku ad kamunistaŭ4

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

«Vielmi dobra razumieju biełaruskuju movu. Navat nie dumaŭ». Źjaviłasia VIDEA razmovy biełaruskich palitviaźniaŭ ź Zialenskim10

«Vielmi dobra razumieju biełaruskuju movu. Navat nie dumaŭ». Źjaviłasia VIDEA razmovy biełaruskich palitviaźniaŭ ź Zialenskim

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić