Hramadstva1313

Delehacyja ZŠA u ABSIE: Admaŭlajemsia ŭdzielničać u naradzie ŭ Vienie, pakul nie pryjedzie Karniajenka

Pasoł ZŠA ŭ Arhanizacyi pa biaśpiecy i supracoŭnictvie ŭ Jeŭropie Ien Kieli, vystupajučy 12 lipienia na pasiadžeńni Pastajannaha savieta ŭ Vienie, nazvaŭ umovy ŭdziełu amierykanskaj delehacyi ŭ Dadatkovaj naradzie pa čałaviečym vymiareńni ABSIE. I tyčacca jany Biełarusi.

Tekst zajavy misii Złučanych Štataŭ pry ABSIE pastupiŭ z pasolstva ZŠA ŭ Minsku.

Pavodle słoŭ pasła, Złučanyja Štaty pa-raniejšamu hłyboka zaniepakojenyja surjoŭnymi parušeńniami Biełaruśsiu svaich abaviazacielstvaŭ ABSIE ŭ halinie pavahi pravoŭ čałavieka, asnoŭnych svabod i viaršenstva zakona.

«Chacia žurnalist Andžej Pačobut byŭ vyzvaleny da suda, my ličym, što jaho aryšt pa abvinavačańni ŭ „paklopie na prezidenta“ byŭ palityčna matyvavanym i što ŭmovy, nakładzienyja na jaho vyzvaleńnie, pryznačanyja dla dalejšaha abmiežavańnia jaho zdolnaści ažyćciaŭlać svaje pravy čałavieka.

Bolš za toje, apošnimi dniami byŭ praviedzieny vobysk u ofisie Sajuza palakaŭ z kanfiskacyjaj abstalavańnia, jak miarkujecca źviazanaha sa spravaj spadara Pačobuta», — adznačyŭ Kieli.

Akramia taho, jon nahadaŭ pra zatrymańnie, aryšt i vyzvaleńnie žurnalista Paŭła Śviardłova, abvinavačanaha ŭ «niecenzurnaj łajancy», i zajaviŭ, što «takija aryšty i karotkaterminovyja zatrymańni robiacca ŭsio bolš raspaŭsiudžanym srodkam dla ŭdušeńnia inšadumstva ŭ Biełarusi».

Amierykanski bok pa-raniejšamu hłyboka zakłapočany stanam palitźniavolenych u Biełarusi.
«Raniej my ŭžo ŭzdymali pytańnie ab uzmacnieńni žorstkaści abmiežavańniaŭ u dačynieńni da Alesia Bialackaha, i my zaniepakojenyja sudovym zahadam ad 4 lipienia ab zachopie ofisa pravaabarončaha centra „Viasna“. Pamiaškańnie, pra jakoje idzie havorka, słužyć nie tolki ofisam centra, ale taksama i pryvatnaj ułasnaściu žonki spadara Bialackaha, Natalli Pinčuk», — ukazvaje pasoł.

Jon taksama adznačyŭ, što Biełaruś, jakaja ŭžo ŭviała abmiežavańni na pajezdki členaŭ apazicyi i aktyvistaŭ u halinie pravoŭ čałavieka, niadaŭna zrabiła jašče adzin krok pa abmiežavańni asnoŭnaj svabody pieramiaščeńnia — prava pakidać svaju krainu i viartacca ŭ jaje.
«My pa-raniejšamu zaniepakojenyja biahučymi i mierkavanymi zakanadaŭčymi aktami, takimi jak ukaz № 295, apublikavany 4 lipienia, jaki dazvalaje KDB uklučać hramadzian u śpis asob, jakim zabaronieny pajezdki, što šyroka razhladajecca jak instrumient dla dalejšaha ŭdušeńnia inšadumstva», — skazaŭ Kieli.

U suviazi z hetym, adznačyŭ jon, amierykanski bok hłyboka zaniepakojeny paviedamleńniem ab tym, što ŭłady admaŭlajuć Viktaru Karniajenku, sustaršyni inicyjatyvy «Za spraviadlivyja vybary», u pravie ažyćciavić pajezdku ŭ Vienu dla ŭdziełu ŭ Dadatkovaj naradzie pa čałaviečym vymiareńni.

Viktar Karniajenka byŭ aficyjna zaprošany na naradu i płanavaŭ vylecieć u Vienu ranicaj 12 lipienia, adnak u Nacyjanalnym aeraporcie «Minsk» pamiežniki pastavili jamu štamp u pašpart ab zabaronie na vyjezd za miažu. Zhodna ź niadaŭnim ukazam prezidenta, vyjezd za miažu moža być zabaronieny hramadzianam Biełarusi, jakija stajać na prafiłaktyčnym uliku ŭ orhanach dziaržbiaśpieki. U toj ža čas u Vienu adpraviłasia staršynia Centrvybarkama Biełarusi Lidzija Jarmošyna. Narada na temu arhanizacyi demakratyčnych vybaraŭ i nazirańnia za imi projdzie 12–13 lipienia.

«Hetaje abmiežavańnie svabody pieramiaščeńnia spadara Karniajenki parušaje žyćciova važny pryncyp Chielsinki i stavić pad pytańnie ščyraść Biełarusi i jaje prychilnaść da asnoŭnych pryncypaŭ našaj arhanizacyi.
Złučanyja Štaty vymušanyja pratestavać suprać hetaha čarhovaha ihnaravańnia Biełaruśsiu asnoŭnych svabod. U vyniku hetaha, pakul spadaru Karniajenku buduć admaŭlać u jaho pravie na svabodu pieramiaščeńnia i ŭdzieł u našaj sustrečy, ni ja, ni maje staršyja supracoŭniki nie buduć u joj udzielničać», — zajaviŭ Kieli.

ZŠA, pavodle jaho słoŭ, zadavolenyja rašeńniem Rady AAN pa pravach čałavieka pryznačyć śpiecyjalnaha dakładčyka pa Biełarusi, jakoje Złučanyja Štaty aktyŭna padtrymali. «My zaklikajem urad krainy ŭ hety čas u poŭnaj miery supracoŭničać sa śpiecyjalnym dakładčykam AAN i ŭsimi śpiecyjalnymi pracedurami AAN», — skazaŭ amierykanski dypłamat.

«My znoŭ zaklikajem Biełaruś nieadkładna i biez umoŭ vyzvalić usich palitźniavolenych, zabiaśpiečyć poŭnaje adnaŭleńnie ich palityčnych i hramadzianskich pravoŭ i spynić pieraśled palityčnych aktyvistaŭ, pradstaŭnikoŭ hramadzianskaj supolnaści, zmaharoŭ za pravy čałavieka i niezaležnych žurnalistaŭ», — zajaviŭ pasoł ZŠA ŭ ABSIE.

Kamientary13

Ciapier čytajuć

Druhi vajskoviec, jaki zahinuŭ pry avaryi MAZa pad Asipovičami — 21‑hadovy tenisist ź Viciebska2

Druhi vajskoviec, jaki zahinuŭ pry avaryi MAZa pad Asipovičami — 21‑hadovy tenisist ź Viciebska

Usie naviny →
Usie naviny

Hihanckija składy Wildberries i «Piatroviča» harać pad Pieciarburham, u Ćviery i Simfieropali33

Źjaviłasia videa niaščaścia ŭ Asipovickim rajonie, dzie zahinuli dvoje vajskoŭcaŭ, a 14 paranienyja7

20‑hadovy šafior vajskovaha MAZa nie ŭpisaŭsia ŭ pavarot pad Asipovičami. Dva sałdaty zahinuli, jašče 14 paranienyja15

Deputaty vypadkova źlili dakumient pra katastrafičny padziež žyvioły ŭ sielskich haspadarkach30

Biełarus u 82 hady pierapłyŭ Basfor1

Biełastockaha aktyvista Vajciachoŭskaha, jaki viarnuŭsia ŭ Biełaruś praz kamisiju pa viartańni i intervju BT, abviaścili jašče i terarystam10

Manaški razburyli ŭ Navahrudku škołu, jakuju pabudavali śviatyja mučanicy, i ciapier prosiać hrošy na navabud22

U Kiravie byŭ atakavany zavod «Avitek»

200 čałaviek za dzień. Što viadoma pra straty Rasii va Ukrainie da kanca lipienia?8

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Druhi vajskoviec, jaki zahinuŭ pry avaryi MAZa pad Asipovičami — 21‑hadovy tenisist ź Viciebska2

Druhi vajskoviec, jaki zahinuŭ pry avaryi MAZa pad Asipovičami — 21‑hadovy tenisist ź Viciebska

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić