Na 8 vieraśnia pryznačanaje 945-hodździe stalicy.
Žychary i hości stalicy śviatkujuć Dzień horada — 945 hadoŭ z momantu pieršaha zhadvańnia Minska ŭ «Apovieści minułych hadoŭ».
U miežach Dnia horada projdzie prykładna 70 mierapryjemstvaŭ, paviedamlaje Minharvykankam.
Pavodle tradycyi śviata pačniecca ŭ 11.00 z uskładańnia kvietak da abieliska «Minsk —horad-hieroj » pradstaŭnikami ŭłady i hramadskich arhanizacyj.
Apoŭdni kala Nacyjanalnaj biblijateki adkryjecca
U hety ž čas śviatočnyja mierapryjemstvy pačnucca ŭ inšych miescach centra horada. Tak, u Trajeckim pradmieści z 12.00 da 20.00 projdzie śviata vuličnaj muzyki. Na ŭdzieł u im padali zajaŭki ŭžo bolš za 50 muzykantaŭ i kalektyvaŭ, jakija vystupiać u roznych žanrach na siami placoŭkach.
Kala Pałaca sportu budzie arhanizavana spartyŭnaje śviata i vystupleńni maładziožnych kalektyvaŭ — jany buduć doŭžycca da 21.00.
Śviata siaredniaviečnaj kultury z udziełam pradstaŭnikoŭ rycarskich kłubaŭ projdzie z 12.00 da 19.00 u zialonaj zonie na ŭčastku pamiž abieliskam «Minsk —
U ratušy ŭ 12.30 adkryjecca vystava«Kniha-2012» , pryśviečanaja Hodu knihi. Tut buduć pakazany staradruki, vydańni kanca XVIII — pačatku XX stahodździaŭ, a taksama knihi biełaruskich vydaviectvaŭ pra Minsk, na staronkach jakich aśviatlajecca historyja horada z najstaražytnych časoŭ da siońniašniaha dnia.
Z 17.00 da 18.30 u ratušy projdzie cyrymonija ŭručeńnia ŭznaharod «Minčanin hoda». Videatranślacyju možna budzie ŭbačyć na ekranie, ustanoŭlenym na Ratušnaj płoščy.
Niekalki sceničnych placovak buduć pracavać u parku Pieramohi. Z 12.00 da 18.00 tut projdzie śviata «Vianok nacyjanalnych kultur», a
ŭ 18.00 pačniecca prahrama z udziełam artystaŭ biełaruskaj estrady, jakaja zavieršycca ŭ 22.00 fiejervierkam.
Sioleta na Dni horada buduć zadziejničany dźvie novyja placoŭki — u skviery Janki Kupały i na vulicy Karła Marksa. U skviery z 12.00 da 19.00 projdzie śviata «Pieśniary rodnaha kraju», pryśviečanaje
Śviata maładziožnaj kultury budzie arhanizavana z 12.00 da 20.00 na piešachodnaj vulicy Karła Marksa. Tut vystupiać nieprafiesijnyja artysty i muzykanty, projdzie
Śviatočnyja mierapryjemstvy projduć taksama na vulicach Revalucyjnaj i Kamsamolskaj, dzie budzie rekanstrujavany haradski pobyt XIX stahodździa, a ŭ dvorykach adbuducca muzyčnyja, teatralnyja vystupleńni,
Vialiki śviatočny kancert opiernaj muzyki možna budzie pahladzieć z 19.00 da 21.00 kala Nacyjanalnaha akademičnaha Vialikaha teatra opiery i baleta.
Śviatočnyja mierapryjemstvy projduć i ŭ kožnym rajonie horada.
9 vieraśnia śviatkavańni atrymajuć praciah u haradskich parkach.
U miescach masavych hulańniaŭ u hetyja dni buduć arhanizavany vyjazny handal i kirmašy.
Treba adznačyć, što napiaredadni Dnia horada ŭ Minsku byli zatrymany i asudžany pavodle abvinavačańnia ŭ drobnym chulihanstvie aktyvisty maładziožnaha apazicyjnaha ruchu:pradstaŭnik hramadzianskaj kampanii «Jeŭrapiejskaja Biełaruś» Alaksiej Ciopły, a taksama try aktyvisty maładziožnaha kryła kampanii «Havary praŭdu!» «Zmiena» Jahor Viniacki, Pavieł Vinahradaŭ i Alaksandr Arcybašaŭ. Pavodle mierkavańnia naziralnikaŭ, takim čynam ułady vyrašyli izalavać ad hramadskaści maładych ludziej, viadomych arhanizacyjaj kreatyŭnych apazicyjnych akcyj.
-
U Homieli znoŭ pracuje restaran «Spadčyna», zakryty paśla «Hukańnia viasny»
-
«Ja zakančvaju efir, ja prosta nie mahu». Kavieryna daviała da šalenstva dyskusija sa śviatarom Šramko
-
Ministr kultury vyciahnuŭ u efir čarhovaha Astapa Bendara. I heta stała apošniaj kroplaj: suprać hetaha fiermiera-chvalka vystupiła siamja
Kamientary