400‑500 tys.t bijapaliva ŭ hod buduć vyrablać z burakoŭ i rapsu.
U Kancepcyi enierhietyčnaj biaśpieki i pavyšeńnia enierhietyčnaj niezaležnaści Biełarusi važnym napramkam źjaŭlajecca vykarystańnie nietradycyjnych krynic enierhietyčnych resursaŭ, paviedamiŭ siońnia na pres‑kanfierencyi staršynia Prezidyuma Nacyjanalnaj akademii navuk Michaił Miaśnikovič.
Pavodle jaho słoŭ, kancepcyja znachodzicca na zaklučnaj stadyi razhladu. «U joj buduć zakładzieny pałažeńni, jakija praduhledžvajuć stvareńnie adpaviednych mahutnaściej pa vytvorčaści tannych enierhanośbitaŭ ź nietradycyjnych syravinnych resursaŭ», — skazaŭ jon. Michaił Miaśnikovič adznačyŭ, što adnym ź pierśpiektyŭnych napramkaŭ u halinie nietradycyjnych krynic enierhii źjaŭlajecca vytvorčaść bijapaliva.
«Naša zadača da 2015 hoda stvaryć adpaviednyja mahutnaści dla vytvorčaści 400‑500 tys.t bijapaliva ŭ hod», — padkreśliŭ staršynia Prezidyuma NAN. Vytvorčaść bijapaliva mahčyma na asnovie bijaetanołu. Biełaruś maje pramysłovuju bazu i šmathadovy vopyt vytvorčaści etanołu pa fiermientatyŭnaj technałohii. Pradpryjemstvy respubliki vypuskajuć etyłavy hidrolizny i sulfatny śpirt. «Adnak ciapier ajčynnyja vytvorcy majuć surjoznyja prablemy, źviazanyja z cenavaj niekankurentazdolnaściu vypuskajemaj pradukcyi», — adznačyŭ Michaił Miaśnikovič. Ukaranieńnie enierhaźbierahalnych technałohij u jakaści enierhietyčnaha paliva daść mahčymaść źnizić sabiekošt hidroliznaha etanołu ŭ respublicy bolš jak u dva razy.
Pavodle słoŭ staršyni Prezidyuma NAN, «mahutnaści pradpryjemstvaŭ hidroliznaha profilu mohuć stać abjektam inviestycyj, jakija daduć mahčymaść značna pavialičyć vytvorčaść etyłavaha śpirtu». Michaił Miaśnikovič raskazaŭ, što bijaetanoł ujaŭlaje saboj vadkaje śpirtavoje paliva, pary jakoha bolš ciažkija za pavietra. Jon vypracoŭvajecca ź sielskahaspadarčych kultur, jakija źmiaščajuć kruchmał abo cukar. Vyrablajecca etanoł pry dapamozie skaročanaj dystylacyi. «Mienavita taki śpirt, jaki ŭtvaraje ŭstojlivyja sumiesi ź bienzinam, atrymaŭ šyrokaje raspaŭsiudžańnie ŭ zamiežnych krainach jak matornaje paliva», — skazaŭ Michaił Miaśnikovič. Pavodle acenak śpiecyjalistaŭ, biez surjoznaha ŭmiašańnia ŭ kanstrukcyju ruchavika dabaŭka etanołu ŭ bienzin moža składać da 10 pracentaŭ.
Najbolš prymalnym varyjantam dla Biełarusi źjaŭlajecca vytvorčaść bijaetanołu z cukrovych burakoŭ i rapsu. Pry vykarystańni cukrovych burakoŭ vychad etanołu na 1 t syraviny ŭ 3,4‑4,1 raza mienšy ŭ paraŭnańni sa zbožžavymi kulturami. Adnak u pieraraźliku na syravinu, što atrymlivajecca z hiektara, pakazčyki pa vychadu etanołu z burakoŭ značna pierasiahajuć pakazčyki dla kukuruzy, žyta i inšych zbožžavych kultur. «Uličvajučy toje, što ŭ respublicy štohod vyroščvajecca kala 3,6 młn.t burakoŭ, a mahutnaść čatyroch isnujučych cukrovych kambinataŭ pa ich pierapracoŭcy ŭ aptymalnyja terminy (100 sutak) nie pierasiahaje 2,7 młn.t, dadatkovy 1 młn.t niedavykarystanych dla atrymańnia cukru burakoŭ moža zabiaśpiečyć vytvorčaść 104 tys.t etanołu», — padkreśliŭ staršynia Prezidyuma NAN.
Kamientary