Dziaržaŭnyja časopisy stvarajuć vobraz «Baćki narodu». Piša Siamion Piečanko .
Staroje pakaleńnie biełarusaŭ pamiataje časy, kali navat padručniki pa ahrachimii pačynalisia z aśviatleńnia roli čarhovaha źjezdu KPSS u pavyšeńni efektyŭnaści vykarystańnia srodkaŭ ahrachimii.
Narešcie ščaślivyja byłyja časy viarnulisia. Dziaržaŭnyja časopisy drukujuć vytrymki z pramovaŭ prezydenta, hutarki z staršyniami abłvykankamaŭ pra sacyjalna-ekanamičnaje raźvićcio rehijonaŭ i navat listy vučniaŭ škołaŭ i licejaŭ prezydentu.
Kłapatlivy prezydent
Haradzienski himnazist Siarhiej Jaraševič piša ŭ «Biełaruskaj dumcy» (2006, №1): «Stalejučy, zadumvaješsia, što daloka nie paŭsiul na našaj planecie ŭ adnahodkaŭ ščaślivaje dziacinstva. Chočacca padziačyć rodnaj krainie, našamu prezydentu A.R.Łukašenku za ŭmacavańnie miru, družby i zhody pamiž narodami, za toje, što my ŭ Biełarusi majem mahčymaść spakojna žyć, vučycca, pracavać i zajmacca tvorčaściu. Niachaj našaja miłaja Ajčyna budzie aporaju miru, ščaścia i pracy!»
Časopis «Maładość» (2004, №8) drukuje hutarku ź mienskim školnikam Andrejem Radkovym, udzielnikam BRSMaŭskaj akcyi «Piśmo — Prezydentu». Małady čałaviek radujecca eŭrapiejskamu vyhladu našaj stalicy, smutkuje z-za apuścieńnia viosak. «Mnie vielmi baluča bačyć našyja apuściełyja vioski. Dzie ŭsio mienš i mienš zastajecca moładzi, dzie biezupynna skaračajecca kolkaść vučniaŭ. A chiba moža być dziaržava biaź vioski? Mnie dumajecca, što treba, jak było raniej, u savieckija časy, adnaŭlać vioski maładziožnymi budoŭlami, kab maładyja, talenavityja ludzi jechali tudy i nia tolki adnaŭlali, a i stvaryli na svajo razumieńnie jakoj jany bačać viosku XXI st.». Na pytańnie, čym najbolš zapomniłasia sustreča z prezydentam, Andrej adkazaŭ: «Ja spačatku chacieŭ zadać niekalki pytańniaŭ nakont testavańnia i taho, što časam pieraškadžaje narmalnamu žyćciu, ale prezydent pačaŭ razmaŭlać z chłopcam, jaki pracavaŭ uletku na kambajnie, była razmova pra ŭradžajnaść, pra pracu, i ja paličyŭ, što maje pytańni mienš značnyja».
Ab kłopacie prezydenta pra moładź piša i aŭtar natatki pra biełavieskuju rezydencyju Dzieda Maroza: «Naš prezydent kłapocicca pra talenavituju moładź, jaho słovy i dumki na hałavu vyšej za toje, što dumajuć i pišuć mnohija «specy» ad pedahohiki i kultury» (Biełaruskaja Dumka, 2005, №12).
Ščyry prezydent
Zapatrabavanyja dziaržaŭnaj prapahandaj i pravasłaŭnyja dziejačy. Uładzimier Čartovič, hiendyrektar ZAT «Pravasłaŭnaja inicyjatyva» i vydaviec słavutaj knihi «Po zakonam podłosti», u časopisie «Biełaruskaja Dumka (2005, №10) vytłumačvaje prezydenckuju charaktarystyku siabie jak pravasłaŭnaha ateista: «Jon nie łukavić ni ŭ vialikim, ni ŭ małym. Niejak jon nazvaŭ siabie «pravasłaŭnym ateistam». I jak ža zubaskaliła naša «apazycyja»! A śmiešnaha tut ničoha niama. Nasuprać, tym samym A.Łukašenka jašče raz davioŭ, što kryvić dušoj i nia moža, i nia choča. Daroha da Boha nialohkaja dla luboha čałavieka. A ŭžo dla taho, chto prajšoŭ bahabornickuju savieckuju škołu — tym bolš. Mienavita heta i vykazaŭ Prezydent svaim ekspromtam».
Niazłomny prezydent
Kandydat histaryčnych navuk Mikałaj Katenka na staronkach «Połymia» (2005 h.) raskryvaje sakrety «chałodnaj vajny». Infarmacyjnaja vajna, raźviazanaja Zachadam i ZŠA, zakranuła i Biełaruś. «Vakoł Biełarusi platucca jezuickija sietki. Čamu? U našaj krainie adbyłasia stabilizacyja kiravańnia dziaržavaj».
Znachodzicca na bačynach časopisaŭ miesca i dla zamiežnych aŭtaraŭ. Cakratar CK kampartyi Litvy Časłaŭ Vysocki («Biełaruskaja dumka», 2005, №9) mocna krytykuje palityku Polščy i Litvy: «Zaraz Polšča — trajanski asioł Eŭropy, ale joj nia varta zabyvacca na toje, što byli ŭžo try padzieły Polščy. Moža być i čaćvierty. (…) Litva pieratvaryłasia ŭ hałodny kraj z kramami, zapoŭnienymi zamorskimi tavarami». Inšaja sprava — Biełaruś. «Kraina skiravanaja ŭ budučyniu. Heta nahladna paćvierdzili i niadaŭnija masavyja ŭračystaści, pryśviečanyja Dniu Niezaležnaści suverennaj dziaržavy. Moładź, što zapoŭniła da bierahoŭ Kastryčnickuju płošču, burnaj avacyjaj padtrymała stvaralny zaklik prezydenta: «Davajcie zrobim tak, kab naš luby Minsk staŭ horadam śvietu, dabra i ščaścia».
Biełaruś zajmaje asablivaje miesca ŭ sercy litoŭskaha kamunista. «Prezydent Łukašenka zmahajecca nia tolki za Miensk, ale i za Maskvu, Kijeŭ, Vilnius, jon hieraična ŭtrymlivaje apošni rubiež pierad «Drank [tak u tekście — «NN» ] nach Osten».
Kamientary