Dva śviaty
6 lipienia ŭ Litvie adznačali nacyjanalnaje śviata – Dzień litoŭskaje dziaržavy abo karanacyi Mindaŭha ŭ Navahradku. Sioleta adznačali z asablivym razmacham: kancerty, sympozijumy, sustrečy... Akurat paśla śviatkavańnia ŭ Biełarusi svajho «dnia respubliki» — vyzvaleńnia Miensku ad niemcaŭ...
Tymi śviatočnymi dniami mnie daviałosia razmaŭlać z adnoj nastaŭnicaj ź Visahinasu, jość takoje miastečka na ŭschodzie Litvy. Jana — biełaruska z pachodžańnia. U Visahinasie naohuł bahata biełarusaŭ. I taja nastaŭnica pieradusim pavinšavała mianie z tym «dniom respubliki», a paśla padzialiłasia svajoj maraju. Jana choča kali-niebudź zvazić svaich vučniaŭ, biełarusaŭ, u Bieraście. «A čamu mienavita ŭ Bieraście?» — pytajusia. «Nu tam ža krepaść-hieroj!»— adkazała jana. — U nas, u Litvie, ciapier nichto ŭžo pra jaje nia pamiataje. A ŭ škołach pahatoŭ pra toje nia vučać. I dzieci ničoha pra svaju historyju nia viedajuć...» «A što vy viedajecie pra Bieraściejskuju krepaść?» — spytaŭsia ja. «Nu, jak ža! Tam pačynałasia vajna, i abaroncy krepaści hieraična supraciŭlalisia...» «A vy viedajecie, što bolšaść abaroncaŭ byli enkavedystami, jakija nie paśpieli źniščyć svaich viaźniaŭ, žycharoŭ Bieraścia dy vakolicaŭ, jakich represavali balšaviki, rasstrelvajučy j katujučy ich až da samych pieršych niamieckich nalotaŭ. Usie viaźni bieraściejskaje krepaści byli rasstralanyja biez suda, prosta pad ścianoju. Ale j samim enkavedystam nie było kudy ŭciakać. Niamieckaje vojska imhnienna zachapiła ŭsiu Biełaruś. A vy viedajecie, što vajna hetaja pačałasia dla Bieraściejskaj krepaści našmat raniej, jašče ŭ žniŭni 1939 hodu. I tady tam byŭ polski harnizon, jaki składaŭsia pieravažna z tutejšych biełarusaŭ. I jany hieraična baranilisia ŭsio ad tych ža niemcaŭ. A kali z abaroncaŭ u polskich mundzirach nikoha nie zastałosia ŭ žyvych, niemcy, dla nadziejnaści, jašče dva dni plažyli krepaść z samalotaŭ. A paśla... paśla ŭ Bieraści byŭ fašystoŭska-kamunistyčny supolny parad. I hitleraŭcy ŭračysta, pa-pryjaznamu pieradali horad i krepaść stalincam... A jašče raniej hetaja krepaść stała symbalem zdrady, kali tut byŭ padpisany mir pamiž balšavikami j niemcami, pavodle jakoha Maskva adkupiłasia ad Niamieččyny biełarusami. A jašče raniej na miescy hetaje krepaści stajaŭ pryhožy muravany horad, adzin z samych pryhožych u Eŭropie, dzie była najstarejšaja ŭ našych krajach muravanaja synahoha, dzie była nadrukavanaja pieršaja ŭ Rečy Paspalitaj Biblija, dzie byŭ vielizarny Mikałajeŭski sabor, u jakim była padpisanaja carkoŭnaja vunija, dziasiatki klaštaraŭ ź vialikimi kaściołami... Maskali ŭsio hetaje charastvo źniščyli i z toj cehły ŭźviali svaju krepaść».
«Nie, — adkazała taja nastaŭnica, — ja hetaha nia viedała. U savieckich padručnikach pra takoje nie pisali». «Dyk pra što vy budziecie ciapier raspaviadać dzieciam?» «Nia viedaju...» — uzdychnuła jana. «Zvazicie lepiej ich u Navahradak i raspaviadzicie pra pieršaha našaha karala. Rapaviadzicie pra pačatki našaje historyi, pra jakija, darečy, i pišuć u litoŭskich padručnikach».
U Litvie vialikaje śviata — u 1253 hodzie vialiki kniaź Mindaŭh staŭ karalom u Navahradku, staradaŭnim słavianskim mieście, jakoje niekali zakłali vałynskija kniazi. Kim jość Mindaŭh dla biełarusaŭ? Jon złučyŭ usie našyja ziemli ŭ adno. Mienavita za im usia Biełaruś i ŭschodniaja častka Litvy abjadnalisia ŭ mahutnuju dziaržavu. Z taho času j pačaŭ składacca biełaruski narod. Jahonaja karanacyja stała symbalem taho pačatku dla susiedziaŭ dy ŭsioj Eŭropy. Na žal, siońnia hetuju datu ŭ Biełarusi nichto nie śviatkuje. Sprava ž nia ŭ tym, ci pryŭłaščyć nam karala Mindaŭha niepadzielna... Sprava ŭ tym, što Biełaruś jašče nadta dalokaja pakul ad taho, kab bačyć jasna svaju historyju, navat zusim blizkuju. Naprykład, čamu ŭsia Biełaruś musić śviatkavać zamienu akupacyjaŭ, niamieckuju na savieckuju?.. I jakoje dačynieńnie da ŭvachodu ŭ Miensk čyrvonaha vojska ŭ 1944 hodzie maje toje ž Bieraście, jakoje było zaniataje savietami na try tydni paźniej? A moža bolš lahična było b hetkuju datu adznačać, skažam, na zaviaršeńni tak zvanaje «Biełastockaje aperacyi», kali byli vyzvalenyja ad niemcaŭ samyja zachodnija rajony Biełarusi? Ale tady daviadziecca tłumačyć, dzie toj Biełastok...
Try tydni tamu ŭ Navahradku sabrałasia na rycarski skamarošny fest dziatva dy ź dzieciukami ź Biełarusi j Rasiei, kab pabicca ŭ rycarskich daśpiechach. Hučali rasiejskija žarty dy prymaŭki. Našyja bieł-čyrona-biełyja ściahi zabaranili... Pra Mindaŭha nichto nie zhadaŭ.
Hary Kumaniecki
Kamientary