Paštovaja skrynka apazycyi
Prosta śviata
Praz usiu minułuju niadzielu ŭ vioskach i miastečkach Biełarusi možna było sustreć śviatočna prybranych ciotak i dziadźkoŭ na ravarach i ŭ halštukach da biełaj kašuli. Paspality narod skarystaŭ vybary ŭ pałatu jak redkuju nahodu vyjści na ludzi ŭ niebudzionnym abliččy. A kali jašče nadarajecca takoje ŭ biaskoncaj čaradzie pracoŭnaha dy pabytovaha kłopatu? Chiba na čyjości viasielle ci čyjuści śmierć ci jakija chreśbiny. A tak chočacca inšy raz jakoha ŭsieahulnaha śviata. Voś ža vybary — akurat hetkaja samaja nahoda. Jašče z savieckaha času. Ci stanieš tut zadumlacca nad chitrasplacieńniami palityčnych matyvacyjaŭ łukašystaŭ i ichnych apanentaŭ, nad zajavami Dziarždepu ZŠA i bajkotam-2000? Heta što ž — bajkatavać svaju redkuju asabistuju nahodu na inšych pahladzieć dy siabie pakazać? Hłupstva jakoje. Dyj krepka siadzić u našym paspalitym narodzie pierakanańnie, što ŭ vialikaj palitycy ad jaho persanalna ničoha nie zaležyć. Usio žyćcio hałasavańni dy padliki hałasoŭ na vybarach byli spravaj čysta butaforskaj, nie sapraŭdnaj. Jak ni kruci, a pryznačać taho, «kaho treba». Sapraŭdnym było śviata.
Za vyklučeńniem prymusovych i papiarednich hałasavańniaŭ siarod studenctva, vajskoŭstva dy ŭ lakarniach, mienavita našy śviatočnyja ciotki dy dziadźki na ravarach pry halštuku skłali tuju bolšaść, jakaja dazvoliła ŭładam zajavić, što vybary adbylisia. Udačaj bajkotu možna ličyć užo toje, što inicyjatary kapitalna papsavali «ŭsienarodnuju» statystyku i amal paŭsiudna ŭładam daviałosia aŭralnym paradkam nahaniać dastatkovy pracent, a ŭ bujnych haradoch zrabić heta jany čaściakom tak i nie zmahli. Apazycyja realna papsavała dla mnohich ludziej vieru va ŭsiemahutnaść Łukašenki, jaki zajaŭlaŭ pra 70 pracentaŭ udzielnikaŭ, jaŭna raźličvajučy na bolšaje.
Badaj, upieršyniu apazycyja pakazała svaju realnuju siłu. Jašče pierad vybarami, kali praviała akcyi ŭ 22 haradoch. Ale ci ŭsio jana zrabiła, što mahła i musiła zrabić, kab zajaŭleny vybarčy fars nie adbyŭsia ŭvohule? Dakładniej, što jana zrabiła dziela tych śviatočnych ciotki i dziadźki pry halštuku, jakim treba było tolki publičnaje śviata, zusim nie abaviazkova, kab z praceduraju hałasavańnia? Biaspłatnyja kancerty majstroŭ mastactva na adkrytaj placoŭcy, spartovyja spabornictvy na stadyjonach, klubnyja imprezy dla starejšych ludziej... Zusim nie pad šyldami bajkotu i BNF, a prosta, «niepalityčna». Pra toje, što heta — ad apazycyi, možna było b zajavić pa vynikach. Kali b apazycyja śviatam bajkotu, ci ŭ hetym vypadku — prosta śviatam, padmianiła śviata vybaraŭ, niama sumnievu, što vialikaje mnostva paspalitaha narodu z radaściu pamianiała b rucinu vykreślivańnia nikomu nie viadomych i niezrazumiełych kandydataŭ u pałatniki na prosta muzyku i prosta sport, i prosta śviata.
Siarhiej Vajciachoŭski, Navahradak
Kamientary