Archiŭ

Novyja knihi, dasłanyja ŭ redakcyju

KATLARČUK A. ŠVEDY Ŭ HISTORYI J KULTURY BIEŁARUSAŬ

***

Daj Boža znać, z kim viek viekavać: Biełaruskaja narodnaja varažba / Układ. U.Vasilevič. — 2-je vyd. — Miensk: Biełaruskaja navuka, 2002. — 63 s.

Dapamožnik pa varažbie — nadzvyčaj karysny nabytak, asabliva ŭ ciapierašnija vakołkaladnyja dni. Źmieščanyja ŭ knizie materyjały — roznyja sposaby varažby, prysuški, apisańnie luboŭnych ziołak — źbiralisia ŭ šmatlikich falklorna-etnahrafičnych krynicach, a tamu ŭjaŭlajuć cikavaść nia tolki dla achvotnikaŭ «zazirnuć u budučyniu», ale j dla daślednikaŭ biełaruskich zvyčajaŭ. U «Centralnaj» zborničak kaštuje ŭsiaho 750 rubloŭ.

Kapa N. Bezavyja drevy. — Miensk: Łohvinaŭ, 2002. — 90 s.: ił.

U knizie sabranyja aryhinalnyja vieršy paetki, a taksama jaje pierakłady ź Biornza, Šeli dy Brodzkaha. Prydbać zbornik možna na knižnaj vystavie ŭ TBM, cana — kala 3000 rub.

KATLARČUK A. ŠVEDY Ŭ HISTORYI J KULTURY BIEŁARUSAŬ
Katlarčuk A. Švedy ŭ historyi j kultury biełarusaŭ. — Miensk: Encyklapedyks, 2002. — 296 s.

Švedzki Instytut sumiesna z časopisam «ARCHE» j vydaviectvam «Encyklapedyks» vydaŭ nakładam 2000 as. unikalnuju knihu «Švedy ŭ historyi j kultury biełarusaŭ». Aŭtar — prafesijny historyk, jaki žyvie ŭ Švecyi dy pracuje va ŭniversytecie Paŭdniovaha Stakholmu. Heta pieršaje vydańnie pa-biełarusku, zroblenaje pry padtrymcy Švedzkaha Instytutu — dziaržaŭnaj ustanovy, jakaja pašyraje viedy pra Švecyju j švedzkuju kulturu ŭ śviecie. U pracy aśviatlajecca historyja biełaruska-švedzkich stasunkaŭ z časoŭ vikinhaŭ da siońnia. Kniha napisana klasyčnym pravapisam, z nacyjanalnaha punktu hledžańnia, z vykarystańniem najlepšych zdabytkaŭ sučasnaj zachodniaj histaryjahrafii. U knizie 60 ilustracyjaŭ, ź jakich amal usie nieviadomyja biełaruskamu čytaču, siem mapaŭ, jość chranalahičnyja tablicy, asabovy i hieahrafičny biełaruska-švedzki pakaźnik, źmiastoŭnaje anhielskaje reziume. Recenzenty — viadomyja švedzkija biełarusisty. Nabyć knihu možna ŭ kniharniach Miensku, Viciebsku, Mahilova, Horadni.

Pikulik A. Mastactva mahiloŭskich staradrukaŭ/ Nacyjan. Akademija Navuk; In-t mastactvaznaŭstva, etnahrafii j falkloru imia K.Krapivy. — Miensk: UP «Technaprynt», 2002. — 199 s.: ił. Nakład 300 as.

Razanaŭ A. Hanoverskija punkciry = Hannoversche punktierungen / Volny pierakł. na niam. O.Anzula; Pierakł. ź bieł. H.Skakun, N.Relman. — Hanover: Revonnah Verlag Hannover, 2002. — 96 s.: ił.

Taciana Vabiščevič

Kamientary

Ciapier čytajuć

«Jana daŭnavata ŭ Biełarusi». Baćka Anžaliki Mielnikavaj pryznaŭsia, što jana žyvaja i zdarovaja83

«Jana daŭnavata ŭ Biełarusi». Baćka Anžaliki Mielnikavaj pryznaŭsia, što jana žyvaja i zdarovaja

Usie naviny →
Usie naviny

U Iranie zabili aficyjnaha śpikiera KVIR3

Aryštavanych pa spravie kniharoŭ pieraviali ŭ SIZA KDB. Siarod ich i dačka adnaho sa schoplenych4

Cichanoŭskaja voźmie ŭdzieł u šeści ŭ Varšavie z nahody Dnia Voli4

Maks Korž anansavaŭ vialiki kancert u Stambule

U śpisie vyzvalenych 52‑hadovy miecenat Siarhiej Junčyc2

Babaryka raskazaŭ, jak Vaskrasienski prapanoŭvaŭ zapłacić jamu 10 miljonaŭ — i vyjści na svabodu

«Biełavija» zapuściła samy doŭhi rejs u svajoj historyi1

ZŠA paskoryli pierakidku desantnych karabloŭ i tysiač marskich piechacincaŭ dla mahčymaj vysadki ŭ Iranie2

Hurt «Ivanuški International» nie budzie mianiać nazvu z-za zakona ab zabaronie anhlicyzmaŭ1

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

«Jana daŭnavata ŭ Biełarusi». Baćka Anžaliki Mielnikavaj pryznaŭsia, što jana žyvaja i zdarovaja83

«Jana daŭnavata ŭ Biełarusi». Baćka Anžaliki Mielnikavaj pryznaŭsia, što jana žyvaja i zdarovaja

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić