Ciapier biełarusy nia majuć naležnaje stalicy, bo nia majuć Staroha horadu. Adnaŭleńnia histaryčnaj pamiaci nie dasiahnuć biez adbudovy Miensku daakupacyjnych časoŭ i pramaŭleńnia praŭdy pra jaho razburalnikaŭ. Ese Siarhieja Abłamiejki.
Praciah. Pačatak u №10.
Monstar industryjalizacyi zapatrabavaŭ płojmy rabotnikaŭ-šrubak. Usie hetyja šrubki tre było karmić, adziavać, lačyć, vučyć i pieravozić ad miesca žycharstva da miesca pracy. Tamu j prakłali bujnyja mahistrali praz serca staroha Miensku — roznyja tam «dublory praspektaŭ» i «parkavyja mahistrali». A paśla dabili ŭsio metrapalitenam.
Ty pišaš «parkavyja mahistrali» i ŭśviedamlaješ, što adna takaja mahistral zahubiła Zamkavuju, Padzamkavuju i Zavalnuju, — jaki zaniapad, jakoje estetyčnaje padzieńnie navat u naźvie, nia kažučy ŭžo pra sutnaść!
Miensk sublimavany
U prakładcy Parkavaj mahistrali praz serca staroha horadu była nia tolki estetyčnaja, ale j bolš złaviesnaja symbolika. Pa Parkavaj z Drazdoŭ na pracu jeździli partyjnyja bosy — satrapy imperyi, jakija dapilnoŭvali ŭ nas čužy interas. Toj interas nie supadaŭ, nie supadaje i nikoli nie supadzie ź intaresami Miensku, jaho žycharoŭ i ich krainy.
Straciŭšy horad, biednyja mienčuki sublimavali svoj kłopat ab im u prymityŭnaje «azielanieńnie», a ich pryrodnaja kultura nadalej prajaŭlajecca ŭ čyścini na haradzkich vulicach. Strymanaja prystojnaść — častka mentalitetu tutejšaha čałavieka.
Ź inšaha boku, ty razumieješ, što kali b u 1940—1950-ja hady niechta ŭ Miensku zahavaryŭ pra restaŭracyju ci rehieneracyju staroha horadu pa prykładzie varšaŭskaha Staroha miesta, naŭrad ci b jon zastaŭsia na voli, a moh by i z žyćciom raźvitacca.
Biełaruski Drezden
Tvaja babcia nia raz havaryła tabie pra žudasnyja savieckija bambiožki Miensku padčas niamieckaj akupacyi. Jana raskazvała, jak chadziła pahladzieć na razbomblenyja reštki vulicy Tałstoja za Domam uradu, i čałaviečyja kiški visieli tam na pravadach.
Babcia kazała, što heta słavutaja savieckaja lotčyca Hryzadubava nijak nie mahła pacelić u Dom uradu i zraŭnavała ź ziamloj usio vakoł jaho. Tamu ty viedaješ, adkul na vulicy Biersana siońnia novyja kamianicy. Nia važna, ci sapraŭdy heta była Hryzadubava, — važna, što za niemcami nichto inšy, aprača savietaŭ, Miensku nie bambiŭ.
Adnojčy, raskazvała babcia, palicaj hulaŭ viasielle ŭ Trajeckim pradmieści, dyk padpolščyki dali infarmacyju na toj bok frontu, prylacieŭ niejki as i paceliŭ prosta ŭ dom ź viasiellem. Praŭda, nia ź pieršaha razu. Astatnija bomby trochu praredzili zabudovu…
Boža, jakaja prorva pamiž nami! Ich tady chvalavali i ciapier chvalujuć zdradniki radzimy — i doma, i za miažoj. A nas — usiaho tolki rodny kut.
Vyzvalenyja ad spadčyny i ŭspaminaŭ biełarusy z zachapleńniem hladzieli savieckija filmy pra savieckich raźviedčykaŭ, jakija samaaddana ratavali zaminavanyja eŭrapiejskija harady ad zadumanaha fašystami źniščeńnia…
Miensku i mienčukam niama roźnicy — saviety ci niemcy, i adny i druhija ich nie šanavali, a tolki pałahodžvali na ich ziamli svaje spravy.
Baćka narodaŭ zaklikaŭ nie pakidać vorahu ničoha kaštoŭnaha. U vyniku pry adstupleńni ź Miensku speckamanda NKVD z ahniamiotami i kamsamolskija atrady z butelkami z benzinam padpalili kožny (!) dom na vulicy Savieckaj (ciapier praspekt Skaryny) ad BDU da siońniašniaj raźviłki na placy Jakuba Kołasa i ŭsiu vulicu Lenina. Pažar, naturalna, achapiŭ i prylehłyja kvartały.
Na tych vulicach stajali šykoŭnyja muravanyja damy pieravažna XIX st. ź lapnoj plastykaj, častymi akonnymi pieraplotami, mastackaj koŭkaj i šmatlikimi mezaninami. Bolšaść ich mieła draŭlanyja pierakryćci. Za try dni zhareła ŭsio daščentu — niekatoryja hmachi abrynulisia, a niekatoryja naviśli nad darohaj. Na niaščaście siońniašnich mienčukoŭ, kalcavoj darohi tady nie było, i tahačasnaja vulica Savieckaja była adzinaj trasaj na Maskvu. Joju i ruchalisia niamieckija kalony. Niemcy dbali pra svaich žaŭnieraŭ i nia dbali pra mienčukoŭ, a tamu kiravanymi vybuchami źnieśli niebiaśpiečnyja ruiny na ŭsim praciahu Savieckaj, a paźniej pryhnali mienčukoŭ na razborku zavałaŭ.
«Hraždanočka, v storonku»
Kali enkavedysty padpalvali Dom pijanieraŭ, da ich kinulisia matki dziaciej, što zajmalisia tam u roznych hurtkach: «Što ž vy robicie, vy chiba nie źbirajeciesia viartacca?..» A ŭ adkaz klasyčnaje: «Hraždanočka, v storonku». Heta, darečy, byŭ nie najhoršy adkaz i nie najhoršy vynik. U inšych biełaruskich haradach tych, chto pratestavaŭ suprać padpału ich damoŭ, rasstrelvali na miescy. «Svaje».
Adychodziačy, saviety spalili Homiel, Połacak i inšyja harady. I nichto siońnia pra heta nie havoryć. Mo tamu, što pieršaj budyninaj, što paŭstała na ruinach užo ŭ 1946 hodzie, staŭ novy hmach MHB? Budynak davajennaha NKVD, dzie ciapier MUS Biełarusi, vidać, dla «novych zadač» byŭ užo zamały. Žyłyja damy na praspekcie stali budavać tolki praź niekalki hadoŭ, a arhanizacyja ź pieršaha adbudavanaha domu vyklikaje žach u ludziej i dahetul.
Pavodle fotadakumentaŭ, Stary horad u Miensku byŭ choć i spaleny, biaz dachaŭ, ale ceły. Paśla pažaru nia vytrymali adzinkavyja damy, niekatoryja, jak hatel «Eŭropa», byli źniščany niamieckimi bombami. Ale niemcy karystalisia pieravažna lohkimi bombami. U pieršyja dni vajny ŭ Dom uradu takich trapiła kala 20-ci, ale jon, jak viadoma, staić i dahetul. Kali mienčuki padčas akupacyi chadzili ŭ kino ŭ Dom aficeraŭ, jany mahli bačyć dźvie dvuchmetrovyja varonki ad niamieckich bombaŭ prosta ŭ zali — astatniaja častka budyniny nie paciarpieła. Zatoje kali Miensk vyzvalili, źnikła ŭsio levaje kryło hetaha funkcyjanalisckaha budynku Łanhbarda ŭ vyhladzie samalotu.
Šmat čaho ŭ Miensku było źniščana jak by symbalična. Časam ty dumaješ, što heta nie vypadkovy symbalizm. Abodva mienskija damy Łuckievičaŭ paśpiachova pieražyli vajnu, ale paśla viartańnia savietaŭ ich źnieśli i pabudavali na tym miescy prybiralniu.
Dom Ihnatoŭskaha zachavaŭsia, ale byŭ źniesieny, i na jaho miescy ciapier staić tank pieramožcaŭ. Kaścioł benedyktynak, dzie ŭ 1942 hodzie była abvieščana aŭtakiefalija Biełaruskaj pravasłaŭnaj carkvy, vajnu taksama pieražyŭ, ale j jaho razburyli dy pastavili na tym miescy hmach Hieneralnaj prakuratury…
Kali ty ŭspaminaješ pra reparacyi, jakija saviety ŭziali ź niemcaŭ za razburanyja savietami ž pomniki Miensku, ty dumaješ, što jany akazalisia i niakiepskimi biznesmenami.
Padčas vajny ŭ Daminikanskim kaściole była niamieckaja vajskova-medyčnaja ŭstanova, dyk saviety jaje bambili biaźlitasna — razburyli šykoŭnyja staražytnyja damy na paŭdniova-ŭschodnim baku placu Voli, tam dzie ciapier kanservatoryja, razburyli sam klaštar, častkova paškodzili kaścioł, a taksama źniščyli kvartały vakoł jaho — pamiž Kamunistyčnaj (Vałockaj), Kastryčnickaj (Juraŭskaj) i Enhielsa (Daminikanskaj). Paśla vajny ŭziali ź niemcaŭ hrošy na adnaŭleńnie kompleksu daminikanaŭ jak pomnika ahulnabiełaruskaha značeńnia i nieŭzabavie hety pomnik źnieśli z pryčyny niepažadanaści jaho susiedztva z novapabudavanym pomnikam Stalinu. Cikava, ci nie pajšli niamieckija hrošy na tuju 18-metrovuju statuju tyrana?
Praha, kastryčnik—śniežań 2004 h.
Kamientary