Archiŭ

Biez zakulisnych skavytańniaŭ

Sa ździŭleńniem pračytaŭ u «Znakach prypynku» Ŭładzimiera Niaklajeva pra toje, što «archeŭcy»… nia nadta ładziać pamiž saboju, jašče bolš nia ładziać ź «dziejasłoŭcami», u jakich da «archeŭcaŭ» hetkija ž mocnyja zvarotnyja pačućci» («NN», №41). Niejak heta ŭsio biazadrasna, nie tłumačycca čamu, dy nie zusim słušna.

Biazadrasna, bo ja sam «hrupujusia» pry časopisie «Arche», ale ŭ mianie narmalnyja adnosiny i z astatnimi «archeŭcami», i ź «dziejasłoŭcami». Dumaju, takija ž samyja dačynieńni i ŭ Andreja Chadanoviča dy ŭ Jurasia Paciupy, i šmat u kaho inšaha, kaho viedaju bližej. Časam zdarajucca nieparazumieńni, ale vyrašajucca jany ŭ rabočym paradku, biez zakulisnych skavytańniaŭ.

Kryŭdy, pra jakija piša Niaklajeŭ, nasamreč uźnikajuć z-za recenzij. Badaj, samaja hučnaja kryŭda apošniaha času — Barysa Piatroviča na recenziju Daniły Žukoŭskaha «Piśmieńnik i Pusteča» (2005. №4. Arche.). Recenzija rezkaja i sprečnaja. Ale ž heta nia vyrak i nia «čornaja mietka». Krytyk nie analizavaŭ bijahrafii prazaika abo jaho redaktarskuju dziejnaść — a tolki teksty z knihi «Ščaście być…».

Słušnaść u tym, što krytycy «Arche» pieraškadžaje idealahičnaja zadadzienaść (i nia tolki «nacdemaŭskija» ŭstanoŭki, ale i niejkija dziciačyja pošuki abstraktnaha pazytyŭnaha, dziejsnaha hieroja — praz adsutnaść jakoha niaredka dastajecca i Mudrovu). Ale ja nikoli nie pavieru, što z dapamohaj krytyki «archeŭcy» zvodziać pryvatnyja rachunki.

Para biełpiśmieńnikam navučycca reahavać na admoŭnuju krytyku «biaz vyklikaŭ na duel». Bo, z ulikam siońniašnich kryŭdaŭ, vyhladaje, što «krytyčnaja» krytyka — heta niejkaja zmova ciomnych siłaŭ, u našym vypadku, niejkich jezuickich «archaraŭcaŭ».

Mnie taksama absalutna nie spadabałasia recenzija na moj zbornik «Pryvid viasny», što była źmieščana ŭ «Dziejasłovie» (№8, 2004). Irynu Šaŭlakovu natchnili radki anatacyi, jakuju jana staranna abmiarkoŭvała na praciahu ŭsiaho karacieńkaha ahladu. Ja tak i nie zrazumieŭ, čamu kanceptualizacyja (napeŭna, zbornika) moža pajadnać «sensavy skraźniak» z «farmatvorčym nasmarkam». A chaciełasia b jašče pačuć razvahi pra vieršy. Bo anatacyja pišycca dla čytačoŭ-pakupnikoŭ, a nie dla krytykaŭ.

Ale kryŭdy ŭ mianie niama. Nijakich śloz i skarhaŭ. I adnosiny ź «dziejasłoŭcami», prynamsi z majho boku, u mianie pryjaznyja.

Kamientary

Źniavoleny raskazaŭ, jak siadzieŭ u kałonii ŭ Hłybokim u susiedniaj kamiery sa Statkievičam3

Źniavoleny raskazaŭ, jak siadzieŭ u kałonii ŭ Hłybokim u susiedniaj kamiery sa Statkievičam

Usie naviny →
Usie naviny

Akramia Nasrały, u Livanie zabili jašče i iranskaha hienierała9

Što viadoma pra siamju z Baranavičaŭ, u jakoj i mužu, i žoncy dali vielizarnyja terminy za «zdradu dziaržavie»11

Troch čałaviek, zatrymanych pa spravie ab «padrychtoŭcy teraktaŭ», pačnuć sudzić u kastryčniku1

Na Zachadzie zajaŭlajuć, što jość dokazy pastaŭki Kitajem zbroi dla Rasii3

«Za kožnaj pryhožaj karcinkaj staić vialikaja praca». Biełaruska raskazała, jak źniałasia ŭ modnym časopisie Vogue1

Svavolnyja biełaruskija kniahini. Jak dačka haradzienskaha kniazia źbiehła da dzikuna7

«Ruskija pisali, što nas prydumaŭ Lenin». Papularny navukova-papularny błohier Smash — pra toje, jak pierajšoŭ na biełaruskuju movu19

«Jak ža chutka lacić čas». Najlepšyja tvity tydnia4

A1 z kanca vieraśnia pačnie błakavać mabilny internet u niekatorych klijentaŭ2

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Źniavoleny raskazaŭ, jak siadzieŭ u kałonii ŭ Hłybokim u susiedniaj kamiery sa Statkievičam3

Źniavoleny raskazaŭ, jak siadzieŭ u kałonii ŭ Hłybokim u susiedniaj kamiery sa Statkievičam

Hałoŭnaje
Usie naviny →