Minsielhascharč abvierh infarmacyju ab uspyšcy AČS u Staŭbcoŭskim rajonie
12 lipienia partał tut.by paviedamiŭ sa spasyłkaj na DU «Ctaŭbcoŭskaja rajonnaja vieterynarnaja stancyja» pra ŭspyšku AČS u vioskach Račevičy i Sopkaŭščyna Litvienskaha sielskaha savieta, a taksama ŭ vioscy Rusaki Rubiaževickaha sielsavieta.
«My adbirajem proby, dasyłajem ich u dziaržaŭny vietcentr, i tam paćviardžajecca chvaroba i tady ŭžo idzie „začystka“ ŭsioj vioski. My navat nie viedajem, kali nastupny raz budzie mor śviniej. Heta ž nie toje, što siońnia ŭ ciabie, zaŭtra ŭ susieda. Jon moža być siońnia ŭ adnoj vioscy, zaŭtra — u inšaj. Siońnia śviniej adbirajuć u Tonava, što pobač z Rubiaževičami», — pryvodzić słovy rajonnych vieterynaraŭ partał. śpiecyjalisty.
Hałoŭny dziaržaŭny vieterynarny inśpiektar Biełarusi Juryj Pivavarčyk u razmovie z žurnalistam tut.by admoviŭsia ad kamientaroŭ. «Lubyja pytańni nakiroŭvajcie ŭ piśmovym vyhladzie ŭ Ministerstva sielskaj haspadarki. Jość zakanadaŭča ŭstanoŭleny paradak zvarotaŭ».
Paźniej Departamient vieterynarnaha i charčovaha nahladu Ministerstva sielskaj haspadarki i charčavańnia Respubliki Biełaruś abvierh infarmacyju ab uspyšcy afrykanskaj čumy śviniej (AČS) na terytoryi Staŭbcoŭskaha rajona Minskaj vobłaści, paviedamlaje BiełaPAN
«Infarmacyja, apublikavanaja sa spasyłkaj na supracoŭnikaŭ HU „Staŭbcoŭskaja rajonnaja vieterynarnaja stancyja“, nie adpaviadaje sapraŭdnaści i rasceńvajecca departamientam vieterynarnaha i charčovaha nahladu jak sproba nahniatańnia stanovišča vakoł situacyi z hetym zachvorvańniem u krainie, — havorycca ŭ paviedamleńni, apublikavanym na sajcie viedamstva. — Na terytoryi Staŭbcoŭskaha rajona pa stanie na 12 lipienia nie zafiksavana vypadkaŭ padziažu śviniej, vyklikanaha AČS».
Jak zajavili ŭ departamiencie, «zaraz u hetym rajonie, jaki ŭvajšoŭ u pieršuju pahražanuju zonu, u suviazi z rehistracyjaj ačaha AČS u susiednim ź im Iŭjeŭskim rajonie Hrodzienskaj vobłaści, pravodzicca kompleks mierapryjemstvaŭ pa niedapuščeńni raspaŭsiudžvańnia hetaha zachvorvańnia, u tym liku kanfiskacyja i zarez śviniej dla stvareńnia bufiernaj zony».
***
Pamiatka nasielnictvu: AČS — prykmiety zachvorvańnia, miery biaśpieki*
Afrykanskaja čuma śviniej (AČS) — asabliva niebiaśpiečnaja vysokakantahijoznaja virusnaja chvaroba chatnich i dzikich śviniej, jakaja charaktaryzujecca chutkim raspaŭsiudžvańniem, vysokaj stupieńniu śmiarotnaści. Hinie da 100% chvorych śviniej. Lekavyja srodki dla prafiłaktyki i lačeńnia AČS adsutničajuć. Krynicaj chvaroby źjaŭlajucca chvoryja śvińni, jakija vyłučajuć virus z mačoj, kałam, vydzialeńniami z nosa dy inš.
Afrykanskaja čuma śviniej nie ŭjaŭlaje niebiaśpieki dla zdaroŭja ludziej.
Pieradajecca
Pieradača zachvorvańnia zdarovym žyviołam moža ažyćciaŭlacca praz zaražanyja virusam korm, pościłku, hnoj, trupy i pradukty zaboju žyvioł (miasa, miasapradukty, kroŭ).
Kliničnyja prykmiety zachvorvańnia
Ad zaražeńnia da źjaŭleńnia kliničnych prykmiet prachodzić 2–7 dzion. U žyvioł pavyšajecca tempieratura cieła da 42 hradusaŭ, źjaŭlajucca kašal, uskładnieńni dychańnia, źnikaje apietyt, uzmacniajecca smaha, adznačajucca prystupy vanitaŭ i paraliču zadnich kaniečnaściaŭ, na skury ŭnutranaj pavierchni ściohnaŭ, na žyvacie, šyi, u asnovie vušej, na piatačku i chvaście stanoviacca prykmietnyja čyrvona- fijaletavyja plamy.
Śmierć nastupaje na 1–5 dzień, u redkich vypadkach paźniej.
Kab paźbiehnuć ŭźniknieńnia i raspaŭsiudžvańnia afrykanskaj čumy śviniej nieabchodna vykonvać nastupnyja miery:
— pravodzić štodzionny ahlad śviniej z metaj svoječasovaha vyjaŭleńnia mahčymaha zachvorvańnia žyvioł;
— nie skormlivać śvińniam charčovyja adkidy i adchody, atrymanyja paśla zaboju śviniej, pravodzić utylizacyju adchodaŭ va ŭstalavanych miescach;
— nie nabyvać korm i karmavyja dadatki nieviadomaha pachodžańnia ŭ nieŭstanoŭlenych handlovych miescach (abaviazkovyja najaŭnaść dakumientaŭ, jakija paćviardžajuć pachodžańnie i biaśpieku karmoŭ, najaŭnaść dazvołu na handal i h.d.);
— nie nabyvać žyvych śviniej, miasa i miasapradukty ŭ nieŭstanoŭlenych handlovych kropkach, bieź vieterynarnych supravadžalnych dakumientaŭ;
— dapuskać vieterynarnych lekaraŭ na terytoryju pryvatnych padvorkaŭ dla ahladu śviniej i praviadzieńnia mierapryjemstvaŭ;
— nieadkładna paviedamlać pra ŭsie vypadki zachvorvańnia śvińniaŭ śpiecyjalistam vieterynarnaj słužby abo sielskim vykanaŭčym kamitetam;
— nie dapuskać naviedvańnia asabistych padvorkaŭ starońnimi asobami;
— pastajanna vieści baraćbu z hryzunami;
— nie zavozić śviniej biez ŭzhadnieńnia ź Dziaržaŭnaj vieterynarnaj słužbaj rajona ź inšych rehijonaŭ.
Pamiatajcie: Vykanańnie vami hetych rekamiendacyj nakiravana na papiaredžańnie zanosu AČS na terytoryju vašych padvorkaŭ i praduchileńnia ekanamičnych strat.
*Infarmacyja Departamientu vieterynarnaha i charčovaha nahladu Minsielhascharču.
Kamientary