Usiaho patrochu33

«Ladovuju arenu» ŭ Oršy znoŭ nie adkryli

Adkryćcio treciaha pa vieličyni ladovaha pałaca pieranosicca ŭžo treci hod.

Apošni termin, jakoha čakali aršancy — heta 30 ci 31 žniŭnia. Usie mierkavali, što heta budzie «padarunak» Alaksandru Łukašenku da dnia narodzinaŭ.

Adnak imianińnik zastaŭsia biez padarunka: ladovy padac usio jašče abniesieny płotam, pa dvary chodziać rabočyja, i vahončyki budaŭnikoŭ nikudy nie padzielisia.

Novy termin adkryćcia, jaki nazvaŭ adzin z supracoŭnikaŭ milicyi, jakija tut uvieś čas stajać na varcie — heta 30 vieraśnia. Rajonnaja «Aršanskaja hazeta» kankretnych dataŭ, jak byvała raniej, bolš nie nazyvaje, ale piša, što adkryćcio adbudziecca ŭ vieraśni — z udziełam zorak biełaruskaj estrady, i, mahčyma, Alaksandra Łukašenki.

Abjekt pad nazovam «Ladovyja arena» musiŭ być zdadzieny jak minimum try hady tamu. Aršancy pamiatajuć: kali tut zakładali padmurki budučaha pałacu, to abiacali zdać jaho da navahodnich śviataŭ u 2011 hodzie. Adnak pačalisia prablemy ź finansavańniem, i hetym planam nia sudžana było spraŭdzicca.

Miascovyja i abłasnyja ŭłady rehularna davali abiacańni, što ladovy pałac voś-voś budzie hatovy: tolki za hetaje leta terminy zdačy pryznačali trojčy: aršancy čakali adkryćcia i ŭ Dzień horadu, jaki adznačajuć naprykancy červienia, i 15 lipienia, padčas festyvalu «Słavianski bazar u Viciebsku», i ŭ apošnija dni žniŭnia.

Tyja, chto pracuje na hetym abjekcie abo maje znajomych budaŭnikoŭ, ćvierdziać, što pracy tam jašče samaje małaje na 2-3 miesiacy. I što spačatku «Ladovuju arenu» musiać zdać nie ŭ ekspluatacyju, a asabista «pad kluč» staršyni abłvykankamu Alaksandru Kosincu.

Adny havorać, što ŭžo pravodzicca zapis u sekcyi, inšyja — što dla pracy jašče ŭvohule nie nabrany štat… Ladovy «daŭhabud» sparadžaje ŭ Voršy mnoha čutak, a jašče bolš — kpinaŭ.

Prajekt pałaca raspracoŭvaŭsia z razmacham — tolki trybuny dla amataraŭ chakieju raźličany na 3,5 tysiačy miescaŭ. I heta pry tym, što svajoj chakiejnaj kamandy ŭ Voršy niama. Taksama ŭ «Ladovaj arenie» buduć zali dla boŭlinhu i biljardu, sauna ź nievialikim basejnam. A dla tych, chto lubić zabaŭlacca nie spartyŭnym čynam, budzie adčyniena restaracyja na 100 miescaŭ i zala hulniavych aŭtamataŭ. Jaje aršancy ŭžo nazyvajuć niajnakš jak «kazino». I miarkujuć, što mienavita hety «vid sportu» budzie pakryvać vydatki ŭtrymańnia ladovaha pałaca: z ulikam taho, što ŭ susiedniaj Rasiei kazino z hulniavymi aŭtamatami amal paŭsiudna pad zabaronaj, u Voršy čakajuć prytoku turystaŭ z peŭnymi zacikaŭleńniami.

Na fasadzie, probač z nazvaj «Ladovaja arena», užo raźmieščany šyldy «Restaran» i «Boŭlinh».

Kamientary3

Ciapier čytajuć

Šeść faktaŭ pra Andreja Švieda — byłoha hienprakurora, jaki ciapier staŭ staršynioj Viarchoŭnaha suda4

Šeść faktaŭ pra Andreja Švieda — byłoha hienprakurora, jaki ciapier staŭ staršynioj Viarchoŭnaha suda

Usie naviny →
Usie naviny

ZŠA prypyniaje rozyhryš hryn-kartaŭ12

15 hadoŭ tamu adbyłasia druhaja Płošča — ludzi pratestavali suprać falsifikacyi vybaraŭ-20104

«Šato de Pakiet»: u sacsietkach žartujuć z taho, što «Biełavija» pačała nalivać na rejsach nieprystojna tannaje vino3

Łukašenka na UNS znoŭ zhadaŭ Pratasieviča: Ciapier užo viadoma, što jon naš čałaviek14

Lidary ES damovilisia vydzielić Ukrainie 90 młrd jeŭra. Zamarožanyja rasijskija aktyvy vykarystoŭvacca nie buduć4

Miljony maluskaŭ z Pryčarnamorja zachapili Ženieŭskaje voziera — heta katastrofa dla ekasistemy

Tramp zahadaŭ uvieści «poŭnuju i kančatkovuju» błakadu ŭsich tankieraŭ, jakija zachodziać u Vieniesuełu5

U Kazachstanie byli rašuča nastrojenyja adstralać kala miljona sajhakaŭ, ale žyvioły schavalisia ŭ Rasii8

U ZŠA pačali źbirać pieršyja latajučyja aŭtamabili3

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Šeść faktaŭ pra Andreja Švieda — byłoha hienprakurora, jaki ciapier staŭ staršynioj Viarchoŭnaha suda4

Šeść faktaŭ pra Andreja Švieda — byłoha hienprakurora, jaki ciapier staŭ staršynioj Viarchoŭnaha suda

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić