Alaksandr Łukašenka vykazaŭ svaju dumku na kanflikt u Siryju, paraiŭšy ZŠA nie ŭmiešvacca ŭ pytańnie. Pra heta jon zajaviŭ u intervju kazachstanskamu telekanału 24KZ napiaredadni svajho vizitu ŭ hetu krainu.
Łukašenka skazaŭ, što maje daŭnija adnosiny ź Siryjaj, jašče z časoŭ Chafieza Asada [prezident Siryi ŭ 1971—2000 hh.].
«Ja ź im sustrakaŭsia. Možna skazać vialiki čałaviek. Ja ŭ Siryi časty hość, byvaŭ ja ŭ Siryi, — skazaŭ Łukašenka. — (…) Damask mnie padaŭsia žamčužynaj taho rehijonu.
Pryhožy horad, utulny, pierśpiektyŭny. Jon pastajanna pierabudoŭvaŭsia. Ja bačyŭ, jak Chafiez Asad, baćka siońniašniaha prezidenta, bieražna da hetaha staviŭsia. (…) Heta byŭ vialiki čałaviek, jon budavaŭ heta krainu, heta myśliciel byŭ.
Ja vielmi siabruju ź jaho synam - ciapierašnim prezidentam Bašaram Asadam. Heta vielmi intelihientny i prystojny čałaviek, vielmi dobry čałaviek.
Ja niakiepska znaju Siryju, vielmi charošyja ludzi, patryjatyčnyja, aryjentavanyja na svajo kiraŭnictva. I raptam vajna, kaniečnie, ja krajnie niehatyŭna da hetaha staŭlusia, nie tolki jak prezident, ale i jak čałaviek», - skazaŭ Łukašenka.
«Dabrom heta nie zakončycca. Nie daj boh, amierykancy ŭlezuć tudy, jak jany ŭleźli ŭ Liviju, i ŭ cełym błok NATO, pačnuć bambić, to katastrofa, budzie katastrofa.
Voś tady ŭspychnie ŭsia arabskaja duha, jak kazaŭ były prezident ZŠA, tady mała nie pakažacca ŭsim. Bo ŭ hety kanflikt budzie ŭciahnuty praź Irak, i Iran i inšyja dziaržavy, budzie vielmi horača», — zajaviŭ A.Łukašenka.
Łukašenka dadaŭ, što ŭ poŭdnia heta kanflikty mohuć istotna padahreć stanovišča ŭ inšych dziaržavach, u tym liku Rasii, tamu «my vielmi aktyŭnyja ŭ hetym pytańni», pazicyjanujučy siabie ŭ rečyščy rasijskaj palityki, «razam jaje ažyciaŭlajem i kateharyčna suprać taho, kab supierdziaržava, jak vy skazali, pad jakimi by to ni było łozunhami — demakratyčnymi, i jašče niejkimi ŭmiešvałasia va ŭnutranyja spravy toj ci i inšaj dziaržavy, kab zrynała, zabivała, viešała prezidentaŭ.
Usio heta śviet užo bačyŭ: ad Sadama Chusejna da livijskaha prezidenta Muamara Kadafi, adnaho paviesili, druhoha na koł pasadzili, raściarzali. U Jehipcie vuń źvierhli, lažyć jak kačan, mučajecca ŭ balnicy čałaviek, što jon kiepskaha zrabiŭ?..
Chiba heta narmalna. Nu ładna heta prezidenty, a kolki tysiač čałaviek uhrobili, jakaja heta demakratyja, kamu dazvolena ŭ śviecie tak arudavać?».
«Vy ž pahladzicie da čaho dahavarylisia, amierykanskaja nacyja, jak historyk nie mahu asmyślić, što heta za nacyja takaja, amierykanskaja, jakaja prysvoiła sabie prava niejkaj vyklučnaści, razumiejecie, čym heta pachnie?», — spytaŭ jon karespandentku. -- My hetuju vyklučnaść u siaredzinie minułaha stahodździa pieražyli, i jana kaštavała 50 miljonaŭ žyćciaŭ».
«I naohuł mianie Abama ŭražvaje, jašče niadaŭna čornaskuryja ludzi ŭ Amierycy rabami byli, a siońnia pra vyklučnaść kaža», — reziumavaŭ Łukašenka.
Kamientary