
«BIEŁARUSKAJA FIŁASOFSKAJA PRASTORA»
«LATUČY ŬNIVIERSITET»
VYDAVIECTVA «EKANOMPRES»
PRASTORA CECH
zaprašajuć na vystavu
VIZUALNYJA VOBRAZY HISTARYČNAJ PAMIACI,
albo VIALIKAJE KNIASTVA LITOŬSKAJE NA STARAŽYTNYCH HIEAHRAFIČNYCH MAPACH
24 lipienia – 31 žniŭnia 2014 h., h.Minsk, pr. Niezaležnaści, 58 / k. 6
Staražytnyja mapy ŭjaŭlajuć saboj unikalnyja artefakty i vałodajuć mahičnaj siłaj. Heta svajeasablivyja partały ŭ časie, vizualnaja mašyna času, jakaja dazvalaje nam vandravać pa roznych časach i prastorach, historyjach, movach i kulturach – i praz heta šukać, razumieć, suadnosić i kanstrujavać siabie ŭ novych kantekstach i miežach. Chałściny mapaŭ pahružajuć nas u śviet vobrazaŭ, mientalnuju, duchoŭna-emacyjnuju prastoru, u hłybini našaha padśviadomaha - tudy, dzie naradžajecca čałaviečaje Ja i jahonaja kultura. Da taho ž histaryčnyja mapy – heta kaštoŭnaść taksama i inšaha kštałtu, bo mnohija ź ich źjaŭlajucca sapraŭdnymi tvorami mastactva i vyjaŭlajuć žyvapisnuju i drukarskuju kulturu svajoj epochi. Praź ich my možam zadać sabie šerah pytańniaŭ.
U jakoj stupieni siońniašnija «mientalnyja i kulturnyja» miežy biełarusaŭ supadajuć ci adroźnivajucca z tymi miežami, jakija mieli našyja ziemli napraciahu roznych histaryčnych pieryjadaŭ? Jakimi my bačym siabie i svaju krainu skroź stahodździ roznych vobrazaŭ, miežaŭ i ŭjaŭleńniaŭ? Nakolki mapy zdolnyja ŭpłyvać na našu śviadomaść i kulturu?
Arhanizatary vystavy – Biełaruskaja fiłasofskaja prastora, Latučy univiersitet, Vydaviectva «Ekanompres», kreatyŭnaja prastora CECH – prapanujuć siońnia zirnuć na staražytnyja hieahrafičnyja mapy Vialikaha Kniastva Litoŭskaha, Rečy Paspalitaj, Eŭropy i śvietu i pasprabavać ubačyć siabie ŭ inšym histaryčnym rakursie i masštabie, akunucca ŭ śviet vobrazaŭ i dyskusij, jakija mohuć padšturchnuć nas da pieraasensavańnia svaich ujaŭleńniaŭ pra «miežy» Biełarusi.
24 lipienia, 16.00 – Adkryćcio vystavy z udziełam aŭtara idei i arhanizataraŭ, zaprošanych kulturołahaŭ i historykaŭ. U jakaści śpiecyjalnaha hościa na adkryćci vystupić hurt staradaŭniaj muzyki «Brevis».
1 žniŭnia, 18.00 – dyskusija z udziełam viadomych fiłosafaŭ, kulturołahaŭ, dyzajnieraŭ: «Dzie ŭ Suśviecie płyvie Biełaruś?..» Jak i dzie my znachodzim siabie, u jakich miežach vyznačajem – hieahrafičnych, palityčnych, kulturnych? Ci mohuć mapy stać srodkam «pošuku siabie»?
13 žniŭnia, 18.00 – dyskusija z udziełam biełaruskich historykaŭ i sacyjołahaŭ: «Biełaruskaja kartahrafija jak dyscyplina i padmurak samavyznačeńnia». Ci isnuje biełaruskaja kartahrafija jak asobnaja śfiera? Jakim čynam jana ŭpłyvaje na dyzajn, adukacyju, navuku? Jak i kudy raspraścirajucca jaje vyniki i efiekty?
Usie mierapryjemstvy ŭ miežach vystavy buduć pravodzicca na placoŭkach kreatyŭnaj prastory «CECH» (pa adrasie pr. Niezaležnaści 58 / k.6), samaja ž vystava praciahniecca da kanca žniŭnia. Naviedvańnie vystavy miarkujecca zrabić bieskaštoŭnym. Bolš padrabiaznuju infarmacyju možna budzie atrymać na adkryćci vystavy 24 lipienia.
Infarmacyjnyja partniory prajekta: Biełaruski partał www.tut.by, partał www.relax.by, www.citydog.by, www.eurobelarus.info
U prahramie vystavy mahčymyja źmieny. Aktualnuju infarmacyju šukajcie na sajtach našych partnioraŭ, a taksama na sajtach arhanizataraŭ – www.fly-uni.org, www.prastora.org
Halina Dzierbyš kazała prakuroru: «Jak pamru, budu da ŭsich vas nočču prychodzić». I žyćcio ŭžo dahnała jaje sudździu i śviedak. Historyja piensijanierki, jakoj dali 20 hadoŭ kałonii
Kamientary