
Łukašenka: Biełaruś pryncypova nie padpiša dakumienty samita Uschodniaha partniorstva z antyrasijskimi vykazvańniami. Pra heta kiraŭnik Biełarusi zajaviŭ siońnia na źjeździe Fiederacyi prafsajuzaŭ u Minsku.
«Ukrainskija padziei pavinny byli ŭsich navučyć, jak treba bierahčy mir. Treba hladzieć na hałoŭnaje, vyrašać hetuju prablemu, u tym liku i va Ukrainie, inšych dziaržavach. Nie, sabralisia na «Uschodniaje partniorstva». I što?
U kožnym dakumiencie klajmiać hańbaj Rasiju, nie prosta, dyk uskosna», — skazaŭ kiraŭnik dziaržavy.
«My zaŭsiody byli kateharyčna suprać taho, kab Uschodniaje partniorstva było suprać niekaha, — padkreśliŭ Łukašenka. — Ale Rasija nie ŭdzielničaje va Uschodnim partniorstvie, čamu zavočna biez Rasii my jaje pavinny dubasić, u tym liku za Krym i tak dalej? Nie, u vynikovuju dekłaracyju chočuć heta ŭcisnuć i vystupić suprać Rasii», — adznačyŭ jon.
«I na nas kryŭdziacca, što my heta nie padtrymali. Heta maja pryncypovaja pazicyja: «Uschodniaje partniorstva», inšyja arhanizacyi nie pavinny być nakiravany suprać kahości. My pavinny adstojvać svaje intaresy. Čamu my pavinny być suprać Rasii? Bolš za toje, my ž źjavilisia miescam miru ŭ pytańni pa Ukrainie. Tut sabralisia kiraŭniki suśvietnych dziaržaŭ, kab spynić vajnu», — skazaŭ biełaruski lidar.
«Kažuć, davajcie vystupim razam suprać Rasii. Tak što heta tady za niejtralnaja suśvietnaja dziaržava? Heta supiarečyć našym unutranym pierakanańniam i ciapierašniamu stanu rečaŭ. Ale chiba hetaha nie bačać viadučyja zachodnija dziaržavy, u tym liku Hiermanija, Francyja?» — adznačyŭ Alaksandr Łukašenka.
Na dumku Łukašenki, ni ŭ jakim razie nielha siońnia, kali vielmi dalikatny śviet, sprabavać kahości abvinavacić. Alaksandr Łukašenka ličyć, što ŭ pačatku treba vyrašyć prablemu, a potym raźbiracca, chto maje racyju, a chto vinavaty. «Nie. Sprabujuć uciahnuć Biełaruś. My nie možam padtrymać takuju pazicyju, bo hałoŭnaje — nie abvinavacić siońnia kahości, užo chapaje abvinavačvańniaŭ, treba mir padaryć hetaj krainie i ludziam», — padkreśliŭ biełaruski lidar.
«My nie chočam ŭviazvacca ni ŭ jakija avantury. My chočam, kab, u tym liku, i z našaj ziamli zychodziŭ mir. U hetym sutnaść našaj palityki. Zdavałasia b, usich hetaja vajna navučyła, treba być vielmi aściarožnymi, akuratnymi, treba vyrašać hałoŭnuju prablemu», — dadaŭ kiraŭnik dziaržavy.
***
Samit Uschodniaha partniorstva prachodzić siońnia ŭ Ryzie. Na samit źjechalisia 28 kiraŭnikoŭ dziaržaŭ i ŭradaŭ krain ES, a taksama pradstaŭniki šaści krain — udzielnic Uschodniaha partniorstva (UP) — Azierbajdžana, Armienii, Biełarusi, Hruzii, Małdovy i Ukrainy. Armienija, Małdova i Ukraina pradstaŭleny na ŭzroŭni prezidentaŭ, Hruzija — premjer-ministra.
Ad Biełarusi i Azierbajdžana ŭ samicie ŭdzielničajuć ministry zamiežnych spraŭ.
Pa vynikach samitu płanujecca pryniać sumiesnuju dekłaracyju krain ES i UP. Prajekt dakumienta aficyjna nie publikavaŭsia, ale, jak paviedamiła ahienctva Rejter sa spasyłkaj na dypłamatyčnyja krynicy, Biełaruś i Armienija admovilisia padpisvać pieršapačatkovy varyjant dekłaracyi z-za najaŭnaj tam frazy ab anieksii Kryma.
Kamientary