Kultura11

Pamierła Ała Babkova: vyklučna pryncypovy krytyk

Sumnuju navinu paviedamiła ŭ svaim fejsbuku žurnalist Maryna Koktyš.

«Učora pamierła viadomy kinakrytyk i vydatny čałaviek Ała Babkova. Joj było 77 hadoŭ. Raźvitańnie ź joj adbudziecca zaŭtra z 10 da 11 ranicy ŭ rytualnaj zale ŭ Navinkach. Pachavajuć jaje na mohiłkach u Atolinie. U Ały Piatroŭny zastaŭsia syn Ściapan, jaki žyvie ŭ Maskvie, i ŭnučka Jula. Śvietłaja pamiać!», — napisała Maryna Koktyš.

* * *

arodny artyst Biełarusi, režyser, kinadakumentalist Viktar Dašuk viedaŭ Ału Babkovu ŭsio svajo žyćcio ŭ kinematohrafie, jany raŭnaletki. Jon adznačaje, što ŭ vialikaj kahorcie kinakrytykaŭ jana była adnym z tych niamnohich, jakija stajali kryšku vyšej za astatnich:

«Ała Babkova pavodle svajho statusu, pavodle svaich viedaŭ, pavodle svaich adnosinaŭ da tvorčych ludziej, da biełaruskaha kino vystupała nia prosta jak kinakrytyk, a jak hramadzianin svajoj krainy. Jana sama była vielmi tvorčaj asobaj, tamu što mnohija prafesijanały, čaho tut chavać, ličać, što lubyja krytyki — heta niaŭdałyja ludzi ŭ tvorčaści. Dyk voś što tyčycca Ały Babkovaj, — heta čałaviek, jaki razumieŭ vysokaje mastactva. Ja pavinien skazać, što ŭvohule z taho savieckaha pakaleńnia surjoznych ludziej u kinakrytycy, jakija mahli dać nie zacikaŭlenuju, a abjektyŭnuju acenku ci paradu, być saŭdzielnikam tvorčaha pracesu. Takich ludziej užo, badaj, nie zastałosia. Heta była «apošniaja z mahikan». I mnie vielmi škada, što siońnia my pravodzim hetaha čałavieka ŭ apošniuju ziamnuju darohu».

Režyser Jury Chaščavacki kaža, što dla tych, chto viedaŭ Ału Babkovu, heta vialikaja strata:

«Ała cudoŭny čałaviek. My jaje nazyvali «kamsamołka», układajučy ŭ heta tolki stanoŭčy sens. Bo jana była sumlennaja i pryncypovaja, jak pieršyja kamsamolcy ŭ knihach i filmach. Heta byŭ niazłomny čałaviek, jaki zaŭsiody adstojvaŭ svaje pryncypy. Jana nie zaŭsiody mieła racyju va ŭsich sensach, ale jana zaŭsiody mieła racyju ŭ tym, što zaŭsiody žyła pavodle sumleńnia. Heta vielmi redki čałaviek, tamu što mnohim ludziam davodzicca iści na kampramis, na ździełki z sumleńniem, sastupać niahodnikam… Ała nikoli hetaha nie rabiła. Jana mahła pamylacca, jak i ŭsie my, ale jana zaŭsiody była pramaja, ščyraja. Heta bliskučy charaktar, prafesijanał vysokaha ŭzroŭniu, dobry siabar. Dla mianie heta vialikaja strata».

Kandydat mastactvaznaŭstva Natala Ściažko kaža, što Ała Piatroŭna była nadzvyčaj śvietłym čałaviekam. I bieskampramisnym:

«Jana nikoli nie išła na kampramis, kali heta nie supadała ź jaje punktam hledžańnia. Jana bliskučaja kinaznaŭca. Ała pracavała na «Telefilmie», i ŭsie ludzi, ź jakimi jana pracavała, vielmi ciopła, dobra pra jaje adhukalisia. My nie adzin raz byli ź joj u kamandziroŭkach, na roznych kinaforumach. Ja nie pierastavała ździŭlacca jaje hłybokim viedam, fenamenalnaj pamiaci. Jana pamiatała ŭsie proźviščy artystaŭ, režyseraŭ, stvaralnikaŭ filmaŭ — na žal, ja nie mahu hetym pachvalicca, a jana ŭsio pamiatała. I samaje hałoŭnaje — u jaje byŭ svoj punkt hledžańnia litaralna na ŭsio. Niejki film moh padabacca litaralna ŭsim znakamitaściam, a joj — nie padabacca. Jana była vielmi prystojnym čałaviekam. Dobrazyčlivym, śvietłym».

Jašče tydzień tamu Ała Babkova napisała artykuł pra Nobeleŭskuju premiju Śviatłany Aleksijevič: «Nobiel. U ciozki nie było sumnievu».

Raźvitańnie z Ałaj Babkovaj adbudziecca 17 kastryčnika z 10 da 11 ranicy ŭ rytualnaj zali ŭ Navinkach. Pachavajuć jaje na mohiłkach u Atolinie.

Kamientary1

Ciapier čytajuć

Padrabiaznaści napadu padletkaŭ ź bitaj i pistaletami na katedž u Smalavickim rajonie14

Padrabiaznaści napadu padletkaŭ ź bitaj i pistaletami na katedž u Smalavickim rajonie

Usie naviny →
Usie naviny

Šmatdzietnamu baćku-vachtaviku z Mazyra, jakoha chacieli pazbavić baćkoŭskich pravoŭ, udałosia viarnuć dziaciej1

Piaskoŭ prakamientavaŭ abvinavačvańni ŭ atručvańni Navalnaha nadzvyčaj redkim zvyštaksičnym jadam6

Łukašenka zajaviŭ, što budzie ŭdzielničać u Radzie miru, ale paźniej8

Łukašenka zajaviŭ, što prapanoŭvaŭ ZŠA idealny varyjant nakont Vieniesueły, ale jany zrabili hłupstva12

«Vahnier» pieraklučyŭsia na dyviersii ŭ Jeŭropie5

U Breście piensijanierka patanuła ŭ Muchaŭcy — jana karmiła lebiedziaŭ i ŭpuściła ŭ vadu korm1

Łukašenka pačuŭ strachi rasijan zhubić Biełaruś i terminova pačaŭ zapeŭnivać u viečnaj lubovi15

Biełarusaŭ šakavali školniki z Karmy — jany nie pierakłali nivodnaha biełaruskaha słova42

«Ja niadaŭna byŭ u Kijevie i čuŭ acenki vašaj pracy — jany dalokija ad tryumfalnych». Daradca Cichanoŭskaj rezka adkazaŭ Kavaleŭskamu22

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Padrabiaznaści napadu padletkaŭ ź bitaj i pistaletami na katedž u Smalavickim rajonie14

Padrabiaznaści napadu padletkaŭ ź bitaj i pistaletami na katedž u Smalavickim rajonie

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić