Aŭto33

Płata za karystańnie staličnymi parkoŭkami moža vyraści ŭdvaja

UP «Haražy, aŭtastajanki i parkoŭki» prapanuje ŭdvaja pavialičyć płatu za karystańnie parkoŭkami ŭ Minsku, paviedamiŭ na pres-kanfierencyi 16 červienia namieśnik hałoŭnaha inžyniera pradpryjemstva Alaksandr Lištvan.

Pavodle jaho słoŭ, maskoŭski dośvied pakazvaje, što płatnyja parkoŭki pavinny być zapoŭnienyja nie bolš čym na 90-95%. «Heta dla taho, kab, kali čałaviek spaźniajecca i jamu nie škada hrošaj za parkavańnie, pryjechaŭ i zmoh pastavić svoj aŭtamabil. Na siońniašni dzień u Minsku dźvie najbolš papularnyja parkoŭki, ź ich samaja darahaja — Vierchni horad (košt adnoj hadziny — 20 tysiač rubloŭ), druhaja — Pryvakzalnaja płošča (10 tysiač rubloŭ). Ale ŭ Vierchnim horadzie parkoŭka časta pierapaŭniajecca, i časam dla zajezdu stajać čerhi. Takaja prablema i na Pryvakzalnaj płoščy. Ja dumaju, što 20 i 10 tysiač — heta mała», — adznačyŭ Lištvan.

Nieabchodnaść uźniaćcia płaty, ličyć jon, «dyktuje samo žyćcio». «Treba pavialičvać, i ŭ našych płanach heta jość, ale my, jak dziaržpradpryjemstva, usie svaje dziejańni pavinny ŭzhadniać ź Minharvykankamam. Tamu, kali heta budzie, ja vam dakładna nie skažu», — padkreśliŭ śpiecyjalist.

Jon nahadaŭ, što staršynia Minharvykankama pastaviŭ zadaču pa pavieličeńni płatnych parkovak da 2 tysiač mašyna-miescaŭ da kanca hoda i rostu ich liku ŭ dalejšym. Siońnia ŭ Minsku pracuje 24 parkoŭki na 1370 miescaŭ. Lištvan paviedamiŭ, što da kanca 2016 hoda buduć arhanizavanyja płatnyja parkoŭki na vulicy Kulman kala Kamaroŭskaha rynku, na vulicach Daraševiča, Kujbyšava i Akademičnaj. «Pakul hetyja płany namiečanyja, my ich vykonvajem, zrabili stendy ź infarmacyjaj, jak apłačvać parkoŭku», — paviedamiŭ Lištvan. Usiaho da kanca hoda płanujecca adkryć novych parkovak na 600 mašyna-miescaŭ.

Pradstaŭnik pradpryjemstva adznačyŭ prablemu ź pierachoplivajučymi stajankami na ŭjezdach u horad. Pavodle jaho słoŭ, jany siońnia nie karystajucca papularnaściu — u siarednim 10 aŭtaamataraŭ u dzień na kožnuju stajanku.

«Hetyja stajanki śpiecyjalna nie budavalisia. Ciapier vykarystoŭvajucca tyja, jakija raniej byli pabudavanyja ź inšymi metami. Naprykład, va Uruččy stajanka budavałasia da Alimpijady-1980. Ciapier tam pierachoplivajučaja stajanka ŭ krokavaj dastupnaści ad mietro. My pastavili minimalnuju canu 500 rubloŭ u hadzinu. Kali čałaviek jedzie na pracu ŭ Minsk, nie treba mučycca z zatorami i miescami dla parkoŭki. Za 10 hadzin addać 5 tysiač - heta nie doraha i paraŭnalna z prajezdam u hramadskim transparcie. Ale ažyjatažu niama», — adznačyŭ Lištvan.

Kamientary3

Ciapier čytajuć

«Lena 20 rubloŭ» uziałasia za staroje: znakamitaja machlarka znoŭ razvodzić davierlivych biełarusaŭ3

«Lena 20 rubloŭ» uziałasia za staroje: znakamitaja machlarka znoŭ razvodzić davierlivych biełarusaŭ

Usie naviny →
Usie naviny

U haradach Biełarusi adklučajuć tajmiery na śviatłaforach — ale nie va ŭsich. Voś čamu14

Naŭrocki raspavioŭ pra razmovu ź Zialenskim u Ankary i źmianiŭ ton u adnosinach da Ukrainy28

«Fanaty stajali ŭ čerhach jašče da adkryćcia restaranaŭ». Šalenstva ź birulkami fiej na sumki, jakija vypuściła piceryja11

U Minsku znajšli novuju placoŭku pad žyllo2

Nočču na MKAD małady kiroŭca prataraniŭ lichtarny słup

Litoŭskija pamiežniki pasadzili adrazu čatyry kantrabandnyja drony ź Biełarusi1

U Kalinkavičach darožniki zakidali aŭtamabil bitumnaj kroškaj6

Harać NPZ u Saratavie i naftachimičny zavod u Nižniakamsku5

Ahradrony na biełaruskich palach: jak bieśpiłotniki źmianiajuć sielskuju haspadarku3

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

«Lena 20 rubloŭ» uziałasia za staroje: znakamitaja machlarka znoŭ razvodzić davierlivych biełarusaŭ3

«Lena 20 rubloŭ» uziałasia za staroje: znakamitaja machlarka znoŭ razvodzić davierlivych biełarusaŭ

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić