Kolki zarablajuć, dzie žyvuć i na čym jeździać kiraŭniki raj- i abłvykankamaŭ
Parłamienckija vybary — heta redkaja mahčymaść u siońniašniaj Biełarusi zazirnuć u žyćcio čynavienstva. Mnohija načalniki adpraŭlajucca bałatavacca ŭ deputaty Pałaty pradstaŭnikoŭ, tamu chočuć jany ci nie, ale abaviazanyja padać infarmacyju ab svaich dachodach, a taksama majomaści.
Pahladzim, jak žyvie rajonnaje i abłasnoje kiraŭnictva krainy.
Pa Paleskaj vybarčaj akruzie №43 vyłučajecca staršynia Jelskaha rajvykankama Leanid Pisanik. Aproč Jelskaha rajona, u akruhu ŭvachodziać Lelčycki, Naraŭlanski i častka Mazyrskaha rajona.

Pisaniku 59 hadoŭ, jon rodam z Mazyra. U saviecki čas budavaŭ sabie karjeru ŭ jakaści vajskoŭca. Tolki ŭ 1997 syšoŭ z słužby ŭ čynoŭniki. Ad 2011 hoda ŭznačalvaje Jelski rajvykankam.
Varta adznačyć, što Leanid Pisanik źjaŭlajecca členam Kamunistyčnaj partyi Biełarusi.
Za minuły hod čynoŭnik zarabiŭ zvyš 279 miljonaŭ niedenaminavanych rubloŭ. Heta kala 23,3 miljonaŭ u miesiac. Siaredni zarobak pa Jelskamu rajonu, pavodle dadzienych Biełstata, składaje 4,8 miljony rubloŭ. Heta adzin z najbiadniejšych rajonaŭ krainy.
U samim Jelsku Pisanik majomaści nie maje. Zatoje ŭ jaho jość dastatkova prastornaja kvatera na 84,39 kv.m. u Mazyry.

Jeździć pradstaŭnik viertykali na Suzuki xl7, 2007 hoda vypuska.
Siarod kankurentaŭ Pisanika jość fiermier, apieratar aŭtamatyčnych linij i piensijanier. Dyk voś ni ŭ kaho ź ich siaredni dachod za miesiac nie pieravyšaŭ 3 miljonaŭ rubloŭ.
Ź Jelska pierachodzim u niedalokija Kalinkavičy. Pa miascovaj akruzie №41 vyłučajecca staršynia Mazyrskaha rajvykankama Jaŭhien Adamienka.

Jamu 56 hadoŭ, naradziŭsia ŭ vioscy Łubień Naraŭlanskaha rajona. Skončyŭ sielskahaspadarčy instytut. Da Mazyra byŭ kiraŭnikom Kalinkavickaha rajvykankama.
Dachody Adamienki letaś skłali 360 miljonaŭ rubloŭ. Heta značyć, što ŭ siarednim u miesiac jon zarablaŭ kala 30 miljonaŭ. Siarednija zarobki pa Mazyrskim rajonie składajuć 6,8 miljonaŭ, dziakujučy naftapierapracoŭčamu zavodu.
Paznačana, što ŭ majomaści Adamienki taksama majecca pryvatny dom u Kalinkavičach, ale płošča nie paznačajecca.
Na Viciebščynie deputatam pa Sieńnienskaj akruzie choča stać staršynia Dubrovienskaha rajvykankama Anatol Łukašoŭ.

Jahony dachod u 2015 hodzie skłaŭ 227 miljonaŭ rubloŭ, to bok u miesiac jon atrymlivaŭ kala 19 miljonaŭ.
Va ŭłasnaści kandydata taksama majecca pryvatny dom u Dubroŭnie płoščaj 142 m.kv., a taksama ścipły aŭtamabil Audi A6 2000 hoda vypusku.
Jość siarod vyłučenca i adna namieśnica staršyni rajvykankama — maładziečanskaha. Heta Ludmiła Kananovič. Jaje dachod skłaŭ zvyš 191 miljona rubloŭ, heta značyć mienš za 16 miljonaŭ na miesiac.

U spadaryni Kananovič taksama majecca kvatera ŭ Maładziečnie płoščaj 52 m.kv., a taksama dačny domik u Smarhonskim rajonie.
Ciapier zirniem, kolki zarablajuć na ŭzroŭni namieśnikaŭ staršyń u abłvykankamach.
Pa Rečyckaj vybarčaj akruzie vyłučajecca namieśnik staršyni Homielskaha abłvykankama Balasłaŭ Pirštuk.

Jamu 57 hadoŭ, rodam ź vioski Pirštuki Lachavickaha rajona. Pracoŭnuju karjeru budavaŭ u Śvietłahorskim rajonie, dzie zajmaŭ roznyja pasady ŭ vykanaŭčym kamitecie. Admietna, što ŭ toj samy čas u Śvietłahorsku pracavali siońniašni vice-premjer Uładzimir Patupčyk i były staršynia Homielskaha abłvykankama i KDK Alaksandr Jakabson.
U abłvykankamie Pirštuk zarabiŭ letaś 320 miljonaŭ rubloŭ, bolš za 26 miljonaŭ u miesiac.

Taksama ŭ majomaści Pirštuka dom u Homieli z płoščaj 187 kv.m., a taksama aŭtamabil Aŭdzi A4, 2014 hoda vypuska.
Namieśnik staršyni Bresckaha abłvykankama Leanid Cupryk vyłučajecca kandydatam pa Baranavickaj sielskaj akruzie №7. Admietna, što jon vyłučany šlacham vyłučeńnia kalektyvam Lachavickaj centralnaj balnicy.

Dachody Cupryka składajuć 432 miljony rubloŭ. Adnak u dadzienych adrazu paznačajecca, što 130 miljonaŭ — heta prodaž pałovy kvatery.
Jašče 8,7 miljonaŭ — heta kredyt ad «ChoŭmKredytBanka». Cikava, na što nie chapała hrošaj čynoŭniku.

U majomaści Cupryka majecca aŭtamabil «Nisan-Kaškaj», 2010 hoda vypuska.
Uziaŭ kredyt taksama kiraŭnik spravaŭ Minskaha abłasnoha vykanaŭčaha kamiteta Ivan Markievič. Jahony kredyt u «Biełarusbanku» skłaŭ až 150 miljonaŭ rubloŭ.

Kali adniać kredyt, to siaredni dachod Markieviča składaje kala 22 miljonaŭ u miesiac. U jaho vałodańni jość vialikaja kvatera ŭ Minsku (100 kv.m.), a taksama dom u Vałožynie (198 kv.m.).
Taksama Markievič paznačyŭ u vałodańni matacykł «Java», 1987 hoda. Vyłučajecca Markievič pa Maładziečanskaj sielskaj akruzie.
Ciapier čytajuć
Pahladzieli film «Piaščotna da siabie», źniaty pa dzika papularnaj biełaruskaj knizie — pra zaciukanuju žančynu, jakuju chočuć zrabić dla ŭsich zručnaj
Kamientary