«Macilda»: chajp na pustym miescy. Jak prajšoŭ u Minsku premjerny pakaz
Pieršymi pahladzieć na ruski film režysiora Alaksieja Učyciela masava pryjšoŭ biełaruski bamond. Kvitki na pieršy pakaz raspradali całkam.
U natoŭpie byli zaŭvažanyja šmatlikija čynoŭniki, siarod ich adstaŭnicy Nadzieja Jermakova i Lilija Ananič. A jašče palityk Taćciana Karatkievič, viadučyja Śviatłana Baroŭskaja i Dzianis Dudzinski, viadomyja kinakrytyki i šmat inšych biełaruskich zorak.

Pradstaŭlać film u Minsk pryjechaŭ adzin z pradziusaraŭ Siarhiej Harmaš, jaki vykanaŭ karotkuju, ale jarkuju rolu impieratara Alaksandra III. Amal usie žurnalisty siońnia, kaniečnie ž, pytalisia ŭ ich pra adno i toje ž — mituśniu vakoł «Macildy». I tak, hości zapeŭnili, što ličać hetuju šumichu nadumanaj i sami stamilisia ad jaje.

Jak tolki nie nazyvali hetuju stužku: i abrazaj, i plaŭkom, i aplavuchaj viernikam. Chto tolki nie sprabavaŭ jaje zabaranić: pačynajučy ad deputata dziarždumy Rasii Natalli Pakłonskaj, zakančvajučy prezidentam Čačni Ramzanam Kadyravym i pradstaŭnikami RPC, jakija ładzili zbory podpisaŭ suprać «Macildy» i arhanizavali malitoŭnaje stajańnie. A adzinkavyja ekstremisty navat navažylisia padpalić mašyny kala ofisa advakata hałoŭnaha režysiora.
U Biełarusi svajo słova suprać vykazvaŭ i mitrapalit Pavieł, i ananimnyja pratestoŭcy, jakija prasili kinateatry prybrać stužku z afišy. Ale Ministerstva kultury Biełarusi nie ŭbačyła ŭ filmie ničoha žachlivaha.
Pieradpremjerny pakaz adbyŭsia ŭ kinateatry «Maskva». Sarvać jaho nie ŭdałosia navat miascovamu pravasłaŭnamu aktyvistu, jaki razam z adnadumcami adhavorvaŭ ludziej iści ŭ kinateatr.
Na samaj spravie, «Macilda» zusim nie zasłuhoŭvaje hłabalnaha pijaru, jaki vakoł jaje sam saboj zdaryŭsia. Kali ŭjavić, što pravasłaŭnyja aktyvisty na čale z Pakłonskaj prosta b pramaŭčali, ažyjataž i cikaŭnaść da filma byli b kudy mienšymi.
Čamu?
Bo, kali ščyra, heta sapraŭdy jakasna zroblenaja mieładrama, z bahatymi dekaracyjami i słavutymi akciorami, ale nie bolš za toje.
Mikałaj II zakachaŭsia ŭ zvyčajnuju (okiej, davoli talenavituju) tancorku, ale abaviazak pierad radzimaj i Boham važniejšy — adsiul i čałaviečyja pakuty.
Siužetnaja linija prapisanaja słaba, jak i sami piersanažy: tak, kali prybrać z kadraŭ hrafa Varancova ŭ vykanańni Daniły Kazłoŭskaha, jaki, jak i inšyja mužčyny tut, biehaje za pačkaj hałoŭnaj hieraini — ničoha b uvohule nie źmianiłasia.
U cełym film vyhladaje dosyć praimpierskim, dzie car dobry, a bajary drennyja. Tamu vielmi dziŭna, što na jaho nakinulisia pravasłaŭnyja (chacia što tut i kazać, kali jany jaho nie hladzieli navat). Toje, što śviaty Mikałaj II (jašče ŭ 2000 hodzie RPC pryličyła jaho i členaŭ siamji da liku śviatych) spaŭ z balerynaj Macildaj Kšesinskaj, trahiedyi nie robić. Jak skazała adna siamiejnaja para ŭ zale: «Car — žyvy čałaviek». Kali ŭzhadać inšych ruskich impierataraŭ ci impieratryc, jany taksama mieli šmatlikich paluboŭnikaŭ i paluboŭnic, raskidvalisia hrašyma i lubili zabavy.
U durnym śviatle Mikałaj II moh paŭstać, kali b byŭ pradstaŭleny jaho kiraŭnicki składnik: naprykład, pra toje, jak pa jahonych zahadach rasstrelvali demanstracyi. Ale ŭ filmie Mikałaj, ci, jak jaho nazyvaje lubaja žančyna, Niki — miły i dobry ciuchciaj, jaki znachodzicca pad upłyvam to maci, to Macildy, to budučaj zakonnaj žonki Alaksandry. Niejkaja sacyjalnaja linija źjaŭlajecca ŭ filmie tolki pad samy kaniec, kali sotni prostych ludziej hinuć u žadańni atrymać pabolej padarunkaŭ ź ježaj, padrychtavanych u honar karanacyi.

Minskim hledačam karcinka zbolšaha spadabałasia (tym, chto lubić mylnyja sieryjały pra kachańnie — spadabajecca taksama).
U niekalkich momantach prysutnyja navat śmiajalisia, a ŭ kancy tradycyjna apładziravali. Kinakrytyk Ludmiła Sajankova na prośbu padzialicca ŭražańniami ŭ čarhovy raz adznačyła bahaćcie dekaracyj (nu, jašče b — biudžet karciny skłaŭ $25 miljonaŭ). A eks-kandydatka na pasadu prezidenta Biełarusi Taćciana Karatkievič źviarnuła ŭvahu na žyćciovaść trahiedyi kachańnia i paškadavała, što niama takich hłabalnych stužak pra našych, biełaruskich histaryčnych pierson. I tut ź joj nielha nie pahadzicca: chaciełasia b, kab taki chajp zdaraŭsia z nahody našych filmaŭ.
Kamientary