Pientahon paćvierdziŭ isnavańnie prahramy pa daśledavańni NŁA i pakazaŭ niekalki raniej sakretnych VIDEA ź imi
Ministerstva abarony ZŠA aficyjna paćvierdziła isnavańnie prahramy pad nazvaj «Prasunutaja identyfikacyja avijacyjnych pahroz» (AATIP), asnoŭnaj metaj jakoj byŭ zbor i apracoŭka dadzienych pra roznyja «anamalnyja aerakaśmičnyja pahrozy», śpis jakich uklučaje ŭ siabie nie tolki varožyja drony i samaloty-špijony, ale taksama i abjekty pazaziemnaha pachodžańnia.

Isnavańnie hetaj prahramy paćvierdziŭ pres-sakratar Pientahona Tom Krosan, piša The Washington Post. Jana była zapuščanaja pa inicyjatyvie byłoha člena Sienata ZŠA Hary Ryda ŭ 2007 hodzie, a na jaje padtrymku było vydatkavana krychu bolš za 22 miljony dalaraŭ.
Praisnavała prahrama ŭsiaho piać hadoŭ, da 2012 hoda, paśla čaho była zhornutaja praź niedachop finansavańnia. Kab nie być hałasłoŭnym, Krosan pradastaviŭ viadučym amierykanskim ŚMI šerah dakumientaŭ i navat niekalki videa, źniatych z vajennych samalotaŭ. Na hetych videa možna ŭbačyć nieapaznanyja latajučyja abjekty nieviadomaha pachodžańnia.
Pieršaje z rassakrečanych videa nosić kodavuju nazvu GIMBAL. Na hetym videazapisy, zroblenym infračyrvonaj kamieraj z borta vajennaha źniščalnika F/A-18 Super Hornet, možna ŭbačyć dziŭny daŭhavaty abjekt biez kryłaŭ, jaki ruchajecca suprać mocnaha vietru.
Spačatku piłoty pryniali jaho za dron, ale zatym jon pačaŭ nienaturalna pavaročvacca vakoł svajoj vosi, čym mocna ŭraziŭ vajskoŭcaŭ. Takich abjektaŭ nasamreč było niekalki, ale trapiŭ u fokus tolki adzin.
Druhoje videa pad nazvaj FLIR1 było źniata ŭ 2004 hodzie ź źniščalnika toj ža madeli kala ŭźbiarežža San-Dyjeha. Abjekt na videa taksama vioŭ siabie niezvyčajna: chutka mianiaŭ vyšyniu z 24 da 6 kiłamietraŭ, zavisaŭ ŭ pavietry, źnikaŭ z radaraŭ i znoŭ źjaŭlaŭsia.
Majučy pamiery kala 12 mietraŭ u daŭžyniu, NŁA ruchaŭsia ŭ 15 mietrach nad pavierchniaj vady, z-za čaho vada ŭnizie pačynała burlić. Piłoty śćviardžajuć, što ŭ latalnaha aparata nie było ni kryłaŭ, ni sopłaŭ abo prapieleraŭ.
Kamientary