Viaskoviec z-pad Niaśviža paviesiŭsia na šnurkach ad botaŭ u milicejskaj mašynie? Padrabiaznaści šakujučaj historyi
U Niaśvižy adbyŭsia nadzvyčajny vypadak — viaskoviec byŭ znojdzieny ŭ milicejskaj mašynie paviešanym na šnurkach ad botaŭ. Pieršym pra heta paviedamiŭ błohier Nexta ŭ svaim telehram-kanale.
«Naša Niva» vyśvietliła padrabiaznaści historyi. Milicyja śćviardžaje, što heta było samahubstva. Svajaki zahinułaha ŭpeŭnienyja, što toje dakładna byŭ nie suicyd.
Zahinułaha zvali Siarhiej Abramovič. Jamu było 48 hadoŭ.

Mužčyna žyŭ u vioscy Słaŭkava (heta niekalki kiłamietraŭ ad Niaśviža) razam z sastarełym baćkam. Baćka i vyklikaŭ milicyju na syna ŭ toj viečar.
Adbyłosia ŭsio jašče 29 listapada.
Siarhiej Abramovič pracavaŭ, pa słovach baćki, «u pryvatnikaŭ, les valiŭ». Z žonkaj daŭno razyšoŭsia. Časam vypivaŭ, byŭ zakadziravany.
«U toj viečar Siarhiej ź siabram jeździŭ da svajho načalnika, toj raźličyŭsia ź imi harełkaj. Tyja dźvie butelki Siarhiej vypiŭ z tym ža siabram.
Paśla pryjšoŭ dadomu, pasvaryŭsia z tatam. Tata cichieńka vyklikaŭ milicyju», — raskazvaje Ina, siastra Siarhieja. U toj viečar jana jakraz pryjechała da baćki.
«Pryjechała milicyja, dva čałavieki: lejtenant i praparščyk. Siarhieja zabrali», — uzhadvaje Viktar Abramovič, baćka.
Heta było pa abiedzie, kaža mužčyna, prykładna pamiž 16 i 17 hadzinami.
A paźniej uviečary da baćki pryjechali śledčyja i paviedamili: da adździaleńnia syna nie davieźli. Maŭlaŭ, paviesiŭsia prama ŭ milicejskaj mašynie na šnurkach ad botaŭ. Cieła ahladzieli i pavieźli adrazu ŭ morh.
Baćka nie nadta vieryć u suicyd.
«Jak možna paviesicca ŭ mašynie? Dyj ja bačyŭ cieła — my jaho zabrali 14 śniežnia. Nie było śladoŭ na šyi, — śćviardžaje Viktar Abramovič. — Niechta sa śledčych prahavaryŭsia, što syn učyniŭ bojku ŭ mašynie pa darozie ŭ adździaleńnie».
Nie vieryć u suicyd i siastra Siarhieja.
«Pryjechała mašyna, novy «UAZ Patryjot». Brata zabrali. Ale pavieźli nie ŭ Niaśviž, a ŭ bok Jušavičaŭ. Pajechali praź sioły — nibyta tam chacieli pravieryć niejkaha mužyka, jaki byŭ na ŭliku.
A na skryžavańni kala vioski Pahulanka moj brat raptam akazaŭsia miortvym», — kaža Ina.
Žančyna zadajecca pytańniami: ci musili abodva milicyjanty vychodzić z mašyny? Jak i čamu jaje brata pakinuli adnaho? Ci nie było ŭ mašynie videarehistratara? Kali byŭ, to čamu joj ničoha nie kažuć pra heta?
«U mienia jość dakumienty z morha, kopija. Tam staić: «Pryčyna śmierci vyśviatlajecca».
Moj druhi brat, małodšy, zahinuŭ daŭno. Jon sapraŭdy paviesiŭsia. Ja bačyła, jak vyhladaje čałaviek, jaki zasiliŭsia. Jon byŭ sini, i ŭ paśviedčańni ab śmierci tady adrazu napisali «aśfiksija», — kaža Ina. — A Siarhieja mnie nie dazvolili adziavać. Skazali, što tvar pabity, treba nakłaści hrym, usio sami zrobiać. Adziavali jaho ŭ morhu. Ci byli ślady źbićcia na ciele, ja nie bačyła. Ale na šyi nie było śladoŭ.
Dy i znajomy milicyjant mnie kazaŭ: paviesicca ŭ mašynie amal nierealna».
Pa słovach baćki, niechta ź miascovych bačyŭ, jak staić milicejski «ŭazik», kala jaho znachodzilisia dva milicyjanty, a na ziamli lažała cieła. Baćka miarkuje, što syn moh pačać bojku, jakaja skončyłasia zabojstvam, moža, i vypadkovym, — ale toje nie byŭ suicyd.
Siastra taksama ŭpeŭnienaja, što Siarhiej pamior nie sam, a ciapier milicyjanty «prykryvajuć svaich»
Cieła Siarhieja Abramoviča addali chutka. 29 listapada jon zahinuŭ, 30 cieła ŭžo addali svajakam. 1 śniežnia Siarhieja pachavali.
Milicyja paviedamiła «Radyjo Svaboda», što heta byŭ suicyd.
«Havorka idzie pra suicyd, a nie pra zabojstva. Vyšukovy adździeł Niaśvižskaha rajona pravodzić pravierku. Unutranaja pravierka ŭ nas taksama pravodzicca, jana na stadyi zaviaršeńnia. Ale infarmacyja pra zabojstva traktujecca niapravilna. My adrazu heta traktavali jak suicyd», — skazaŭ karespandentu Svabody pradstaŭnik Minskaj abłasnoj milicyi Jaŭhien Sačak.
Siastra zahinułaha Siarhieja Abramoviča kaža, što adzin z tych, chto zabiraŭ jaje brata, — milicyjant z susiedniaj vioski Jaŭhieni Dodź.
«Naša Niva» źviazałasia ź milicyjantam, ale Dodź admoviŭsia ad kamientaroŭ.
Kamientary