Ułada55

Zabojcam Zacharanki i Hančara pakul nie pahražaje ni rasstreł, ni pažyćciovaje źniavoleńnie. Tolki jość adno «ale»

Ad momantu źniknieńnia i, chutčej za ŭsio, zabojstva Juryja Zacharanki, Viktara Hančara i Anatola Krasoŭskaha prajšło ŭžo bolš za 20 hadoŭ. Pavodle biełaruskaha zakanadaŭstva, pryciahnuć da adkaznaści za ździajśnieńnie asabliva ciažkich złačynstvaŭ možna na praciahu 15 hadoŭ. Heta značyć, što zabojcy palitykaŭ užo nie adkažuć pierad sudom? Pra heta «Naša Niva» spytała ŭ jurysta i pravaabaroncy Paŭła Sapiełki.

Pavieł źviartaje ŭvahu, što ŭ 1999 hodzie siłaviki zaviali kryminalnyja spravy pa artykule 101 Kryminalnaha kodeksa redakcyi 1960 hoda «Naŭmysnaje zabojstva». Pavodle hetaha artykuła, abvinavačanym mahło pahražać ad troch da dziesiaci hadoŭ źniavoleńnia.

Ale Sapiełka źviartaje ŭvahu, što abvinavačańnie moža być pierakvalifikavanaje na artykuł 100 KK «Naŭmysnaje zabojstva pry abciažvajučych abstavinach», pakolki zabojcy mahli dziejničać «arhanizavanaj złačynnaj hrupaj» albo praz toje, što zabityja vykonvali «słužbovy albo hramadski doŭh». Pavodle hetaha artykuła, abvinavačanyja mahli być prysudžanyja da śmiarotnaha pakarańnia. I mienavita hety fakt mianiaje raskłady adnosna terminu daŭniny.

Artykuł 83 ciapierašniaha Kryminalnaha kodeksa praduhledžvaje: «Pytańnie ab užyvańni terminaŭ daŭniny da asoby, jakaja ŭčyniła złačynstva, za jakoje jamu moža być pryznačana pakarańnie ŭ vyhladzie pažyćciovaha źniavoleńnia abo śmiarotnaha pakarańnia, vyrašajecca sudom». To bok niahladziačy na termin daŭniny, kryminalnyja spravy, jakija mohuć praduhledžvać pažyćciovaje źniavoleńnie ci rasstreł, mohuć usio adno razhladacca ŭ sudzie.

Pry hetym, pavodle biełaruskaha zakanadaŭstva, abvinavačanych u takim razie ŭsio adno nie mohuć pakarać pažyćciovym albo vyšejšaj mieraj. Maksimum — pazbaŭleńnie voli.

Ale i heta nie ŭsio. Isnuje jašče adzin cikavy punkt zakanadaŭstva, tłumačyć Pavieł Sapiełka.

Termin daŭniny spyniajucca, kali da ich skančeńnia złačyniec ździajśniaje novaje naŭmysnaje złačynstva. 

Ličycca, što kryminalnik tak i nie staŭ na šlach vypraŭleńnia, a značycca, adlik terminu daŭniny pačynajecca z dnia ździajśnieńnia novaha złačynstva.

To bok kali na praciahu 1999-2014 zabojcy akazalisia datyčnymi choć da čahości — choć zachoŭvańnie zbroi, choć raspaŭsiud parnahrafii, choć finansavyja machinacyi, — rasstrelny artykuł znoŭ moža stać aktualnym.

Kamientary5

Ciapier čytajuć

«Kali b nie «Viasna-1996, my b byli Tatarstanam». 30 hadoŭ tamu biełarusy ŭžo pratestavali suprać Łukašenki i Rasii — jak heta było3

«Kali b nie «Viasna-1996, my b byli Tatarstanam». 30 hadoŭ tamu biełarusy ŭžo pratestavali suprać Łukašenki i Rasii — jak heta było

Usie naviny →
Usie naviny

Suśvietnyja aŭtavytvorcy adzin za adnym stračvajuć prybytak. Va ŭsim vinavaty pierachod na elektramabili?14

Pryšpilenuju ściuardesu vykinuła za 100 m z samalota padčas avijakatastrofy ŭ Ńju-Jorku. Jana vyžyła2

Ynet: Viarchoŭny lidar Irana pahadziŭsia na pieramovy z ZŠA3

Małdova na miažy enierhietyčnaha kryzisu z-za ŭdaraŭ Rasii pa Ukrainie — kraina rychtujecca da nadzvyčajnaha stanovišča

Alaksandr Saładucha pryznaŭsia ŭ lubovi da niatopavaha biełaruskaha futbolnaha kłuba

«Na Kamiennaj Horcy žyvu. Spała vydatna». Pad roliki pra dron nahnali tych samych botaŭ3

Piatkievič padaryła Viktaru Łukašenku vycinanku8

Pavieźli ŭ les kapać mahiłu. Pinčuk ź siabrami z reŭnaści ŭ bahažniku vykraŭ mužčynu3

Jak Ksiuša z SMA apynułasia ŭ Domie dziciaci pry žyvoj mamie? Voś što kaža sama maci8

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

«Kali b nie «Viasna-1996, my b byli Tatarstanam». 30 hadoŭ tamu biełarusy ŭžo pratestavali suprać Łukašenki i Rasii — jak heta było3

«Kali b nie «Viasna-1996, my b byli Tatarstanam». 30 hadoŭ tamu biełarusy ŭžo pratestavali suprać Łukašenki i Rasii — jak heta było

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić