Ad redakcyi1313

Čamu sprava Jahora Marcinoviča vyklučna važnaja dla ŭsich biełarusaŭ

23 vieraśnia doma ŭ hałoŭnaha redaktara «Našaj Nivy» Jahora Marcinoviča prajšoŭ pieratrus. Paśla hetaha jaho zabrali na dopyt u Centralny aparat Śledčaha kamiteta. Paśla dopytu jaho źmiaścili ŭ IČU na Akreścina.

Jahor Marcinovič. Fota Nadziei Bužan

Jahor Marcinovič — padazravany pa kryminalnaj spravie za paklop (artykuł 188 KK). Sprava zaviedzienaja, imavierna, praz apublikavany na sajcie «Našaj Nivy» materyjał, u jakim dydžej Uład Sakałoŭski śćviardžaje, što ŭ karcary na Akreścina jaho biŭ čałaviek, padobny da namieśnika ministra ŭnutranych spraŭ Barsukova. Barsukoŭ pa spravie prachodzić paciarpiełym.

Sakałoŭski ciapier — u Litvie. Jon zajaviŭ, što źjechaŭ z krainy paśla taho, jak jamu pahražali paśla taho intervju.

Juryst Siarhiej Zikracki ličyć, što padstavy dla spravy za paklop tut niama.

«Pa-pieršaje, za paklop naohuł nielha sudzić. Mižnarodnyja pryncypy svabody vykazvańnia mierkavańnia i dziejnaści miedyja zychodziać z taho, što adkaznaść za paklop moža być tolki hramadzianska-pravavaja.

Kali byli raspaŭsiudžanyja vykazvańni, jakija haniać reputacyju, to na miedyja abo žurnalista moža być nakładzieny štraf. Ale žurnalist nie moža być pryciahnuty da kryminalnaj adkaznaści. Tym nie mienš, u niekatorych krainach jašče zastałasia kryminalnaja adkaznaść za paklop. Tamu — pa-druhoje.

Pa-druhoje, artykuł 188 Kryminalnaha kodeksa Respubliki Biełaruś praduhledžvaje, što adkaznaść za paklop nadychodzić tolki pry najaŭnaści pramoha namieru. Heta aznačaje, što asoba viedaje, što źviestki niedakładnyja, i tym nie mienš ich raspaŭsiudžvaje.

Žurnalist, jaki atrymlivaje infarmacyju ad svaich krynic, nie moža dakładna viedać, kaža krynica praŭdu ci nie. U hetaj suviazi ŭ žurnalista ŭ absalutnaj bolšaści vypadkaŭ nie moža być pramoha namieru na raspaŭsiud iłžyvych vykazvańniaŭ.

Upeŭnieny, što sprava ŭ dačynieńni da Jahora Marcinoviča pavinna być nieadkładna spynienaja».

Jahor Marcinovič — čałaviek redkaj śmiełaści, vyklučnaha prafiesijanalizmu i ŭzornaj sumlennaści. Mienavita tamu jon u 30 hadoŭ uznačaliŭ «Našu Nivu» i za paru hadoŭ vyvieŭ vydańnie na novy ŭzrovień.

Hetaja sprava vyklučna važnaja jašče i tamu, što jana datyčyć temy katavańniaŭ, rasśledavańnia jakich patrabujuć mnohija byłyja viaźni.

Kali vy chočacie dapamahčy pracy «Našaj Nivie» ŭ hety niaprosty pieryjad, vy možacie zrabić achviaravańnie abo aformić padpisku na jaje.

Jak padtrymać «Našu Nivu» paśla zatrymańnia jaje hałoŭnaha redaktara

Tut u telehramie my tłumačym, jak kožny heta moža zrabić prostym sposabam.

Lettera scripta manent. Napisanaje zastaniecca.

Aryštavanaha redaktara «NN» Jahora Marcinoviča vyklikajuć u sud pa administratyŭnaj spravie

Kamientary13

 
Naciskańnie knopki «Dadać kamientar» aznačaje zhodu z rekamiendacyjami pa abmierkavańni.

Ciapier čytajuć

Pajšoŭ z žyćcia 32-hadovy Maksim Čarniaŭski — zasnavalnik supołki «Nadakučyŭ nam hety Łukašenka» pačatku 2010-ch22

Pajšoŭ z žyćcia 32-hadovy Maksim Čarniaŭski — zasnavalnik supołki «Nadakučyŭ nam hety Łukašenka» pačatku 2010-ch

Usie naviny →
Usie naviny

Dalar upaŭ na try kapiejki

Rasijskija simki šmat kaho ź biełarusaŭ zabłakujuć, a aŭtobusy ŭ Picier zastanucca biez Wi-Fi16

Saakašvili pryhavaryli jašče da čatyroch z pałovaj hadoŭ turmy3

Rasija patrabuje «žalezabietonnych harantyj» nieŭstupleńnia Ukrainy ŭ NATA9

Rełakanty ŭ Litvie zapłaciać dvojčy? Raźbirajemsia, jak žyć biez pahadnieńnia ab padatkach8

Na adnym ź minskich plažaŭ źjaviacca podyumy dla zaharu

Na Daŭhinaŭskim trakcie pierakuliŭsia aŭtamabil. Ludzi sami vyleźli ź jaho

Dziaržsakratar ZŠA raskazaŭ pra dva płany vyrašeńnia kanfliktu va Ukrainie10

U Biełaruś prylacieli pieršyja busły2

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Pajšoŭ z žyćcia 32-hadovy Maksim Čarniaŭski — zasnavalnik supołki «Nadakučyŭ nam hety Łukašenka» pačatku 2010-ch22

Pajšoŭ z žyćcia 32-hadovy Maksim Čarniaŭski — zasnavalnik supołki «Nadakučyŭ nam hety Łukašenka» pačatku 2010-ch

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić