Hramadstva

«Nie baču, kab niešta pamianiałasia za 15 hadoŭ»: eks-kandydat u prezidenty Dźmitryj Us raspavioŭ, što dumaje pra siońniašniuju situacyju

«Narodnaja Vola» pacikaviłasia, čym siońnia zajmajecca pradprymalnik Dźmitryj Us, jaki ŭ 2010 hodzie braŭ udzieł u prezidenckaj honcy i byŭ potym asudžany na piać z pałovaj hadoŭ.

Archiŭnaje fota Siarhieja Hudzilina

— Dźmitryj Ivanavič, niejak vy zusim vypali ź infarmacyjnaha pola…

— Tak inšyja palityki ŭžo vyjšli na pieršy płan, inšyja asoby! Kožnamu — svoj čas.

— Vy ŭžo zusim pa-za palitykaj?

— U nas u palitycy pa vialikim rachunku zaŭsiody byŭ tolki adzin čałaviek. Astatnija sprabavali tudy ŭvajści, ale im nie dali takoj mahčymaści. Prosta ŭvajści ŭ palityku tut ni ŭ kaho nie atrymajecca, treba šukać niejkija niestandartnyja chady.

— Jak aceńvajecie toje, što zaraz adbyvajecca ŭ krainie?

— Nu, usio toje ž samaje, što było i dziesiać, i piatnaccać hadoŭ tamu. Ja nie baču, kab niešta pamianiałasia. Prosta pryjšli novyja ludzi z novymi ambicyjami. A pa hałavie jany atrymlivajuć sapraŭdy hetak ža, jak i my ŭ svoj čas. I pad kryminalnyja spravy traplajuć, i ŭ turmy. Usio, jak i było.

— Vy kaliści mnie na pytańnie: «Ci nie škadujecie, što ŭ adzin vydatny momant pajšli ŭ palityku?» — adkazali: «Škaduju, što byŭ durnym»…

— Ja prosta nie viedaŭ, što za ŭsim hetym budzie. Dumaŭ, u našaj krainie ludzi na samaj spravie mohuć niešta źmianić, vyrašyć. Ale akazałasia, što heta nie tak. Tamu pryznaju: byŭ zanadta naiŭny. Usia enierhija, usio zdaroŭje, usie srodki, jakija byli mnoj patračanyja na dasiahnieńnie mety, — heta było nie toje kab marna… Heta vopyt. Choć i kažuć, što na pamyłkach vučacca, ale lepš usio ž vučycca nie na svaich, a na čužych.

— Jak u vas sa zdaroŭjem? Pytajusia, tamu što vy i ŭ turemnym špitali ŭ krytyčnym stanie byli, i paśla kałonii doŭha adnaŭlalisia…

— Lepš, čym raniej. Ale ja šmat zajmajusia saboj. A jašče sabaki, palavańnie, rybałka — budziem kazać, adciahvajusia ad rečaisnaści.

— Karanavirus nie začapiŭ vas?

— Dziakuj Bohu, nie. Pryščepki nie rabiŭ.

— Byŭ čas, kali vy maryli stvaryć partyju pracoŭnych…

— Aha, ja i prezidentam taksama maryŭ stać. Heta z adnoj i toj ža pieśni (śmiajecca). Nie pryjšoŭ jašče čas dla pieramien. Hladzicie na Rasiju, na Maskvu — adtul usio pieramieny pryjduć, i ŭ Biełaruś u tym liku. Dumaju, jašče hadoŭ piać Pucin dakładna budzie pravić. Tak što rabicie vysnovy. Jak kaža ekanamist Jarasłaŭ Ramančuk, zapasajemsia papkornam, bieražom niervy i zdaroŭje. Darečy, ździviŭsia, kali daviedaŭsia, što Ramančuk u Kijeŭ źjechaŭ. My ź im u apošni čas amal kožny dzień razmaŭlali…

— Da jaho ź pieratrusam prychodzili, i litaralna na nastupny dzień jon pryniaŭ rašeńnie źjechać.

— Mabyć, vyrašyŭ nie ryzykavać… Ja nie asudžaju, ale i nie padtrymlivaju tych, chto ciapier prymaje rašeńnie źjechać z krainy. Heta asabisty vybar. Kožny vyrašaje svoj los jak moža. Chtości, chto bolš łajalny, prystasujecca. A chto nie moža — źjazdžaje.

— Adzin čas vy siabravali ź Mikałajem Statkievičam. Zaraz listy jamu pišacie?

— U apošni čas nie. A kali byŭ na svabodzie — viadoma, my razmaŭlali. Mikałaj Viktaravič — jon ža dynazaŭr u palitycy! Jon vydatna viedaŭ, čym usie zakončycca, tamu i išoŭ naprałom. Jon, možna skazać, jak Žanna d'Ark dla Biełarusi. Dočki ŭ jaho ŭ Hiermanii, praź dziaciej nacisnuć na jaho praktyčna niemahčyma. Tamu jamu ŭ hetym płanie, moža, i lahčej, čym niekatorym inšym…

— Kali nie sakret, čym zaraz na žyćcio zarablajecie? Viedaju, što jašče paru hadoŭ tamu zajmalisia budaŭnictvam…

— Pavoli zarablaju, niešta budavaŭ. Padrabiazna nie chaču raspaviadać. Zajmajusia kamiercyjnymi prajektami.

Budaŭnictva ciapier — sprava ryzykoŭnaja i nie vielmi aktualnaja. Vy ž bačycie, što robicca: ceny rastuć, dachody ŭ ludziej padajuć, usio šyvarat-navyvarat. Budaŭniki mnohija źjazdžajuć ź Biełarusi — ci ŭ Polšču, ci ŭ Rasiju, tut mała chto zastajecca.

— Jak u vas u asabistym žyćci? Dzieci, unuki?

— Unukaŭ jašče niama! Małodšy syn užo ŭ piaty kłas pajšoŭ. Starejšy skončyŭ univiersitet — histfak, atrymlivaŭ stypiendyju. Praŭda, ciapier nie pa śpiecyjalnaści praca — skazali, lišak nastaŭnikaŭ, jon apynuŭsia nie patrebny. Ale pracu znajšoŭ. Tak što ŭsio bolš-mienš u mianie. I dziakuj Bohu!

***

Eks-kandydat u prezidenty Dźmitryj Us byŭ pryznany vinavatym u arhanizacyi masavych biesparadkaŭ u Minsku 19 śniežnia 2010 hoda i asudžany na piać z pałovaj hadoŭ pazbaŭleńnia voli ŭ kałonii ŭzmocnienaha režymu, atrymaŭ invalidnaść, byŭ vyzvaleny 1 kastryčnika 2011 hoda na padstavie ŭkaza Alaksandra Łukašenki ab pamiłavańni. Pa słovach Usa, prašeńnia ab pamiłavańni jon nie padavaŭ.

Praź niekatory čas paśla vybaraŭ Dźmitryj Us začyniŭ svoj vydaviecki biznes i pieraklučyŭsia na inviestprajekty i ŭźviadzieńnie administracyjnych budynkaŭ.

Kamientary

«U pašparcie babuli staić data naradžeńnia 00.00.1945» — «A ŭ majoj XX.XX.1940». Jak takoje moža być?2

«U pašparcie babuli staić data naradžeńnia 00.00.1945» — «A ŭ majoj XX.XX.1940». Jak takoje moža być?

Usie naviny →
Usie naviny

Jak ekśpierymient u Słucku pakazaŭ kamunalnikam, što pryčyna śmiećcia nie ŭ ludziach, a ŭ ich pracy10

Kazačnica ź Minska paŭdzielničała ŭ šou TNT na vyžyvańnie2

HUR Ukrainy: Pieramirja ŭ hetym hodzie nie budzie3

Rejtynh Trampa apuściŭsia da najnižejšaha za časy jaho kiravańnia3

U Rasii biełarus znajšoŭ čužy pašpart. Tady spaliŭ svoj biełaruski i vyrašyŭ praryvacca ŭ Narviehiju1

Adzin z kiraŭnikoŭ FIFA zvolnieny paśla krytyki płana Infancina

Statkievič: Piać hadoŭ tamu z našym narodam zdaryłasia trahiedyja48

Ukrainskija bieśpiłotniki atakavali Maskvu. Ataka stała najbujniejšaj za dva hady2

Navapołacki NPZ rychtujecca da płanavaha ramontu. Heta kiepskaja navina dla Rasii3

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

«U pašparcie babuli staić data naradžeńnia 00.00.1945» — «A ŭ majoj XX.XX.1940». Jak takoje moža być?2

«U pašparcie babuli staić data naradžeńnia 00.00.1945» — «A ŭ majoj XX.XX.1940». Jak takoje moža być?

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić