Zdareńni

«Razyšoŭsia ź dziaŭčynaj, kab nie psavać joj žyćcio». Asudžany na chimiju pa «karahodnaj spravie» palitviazień źbieh ź Biełarusi

20-hadovy Illa Jahoraŭ vyrašyŭ biehčy z krainy, paśla taho jak atrymaŭ hod i šeść miesiacaŭ «chimii» pa sumna viadomaj bresckaj «karahodnaj spravie». Pahavaryli ź im.

Zatrymali Illu ŭ sakaviku 2021 hoda. Kaža, što dla jaho zatrymańnie było niečakanym. 

«Kali ščyra, ja ŭžo paśpieŭ zabycca pra toj karahod, tym bolš, što prajšło paŭhoda. A tut ja prosta jechaŭ u balnicu zdavać analizy. Vyjšaŭ z domu — i kala prypynku mianie zabrali nieviadomyja ŭ cyvilnym na cyvilnym aŭto, — zhadvaje Illa. — Advieźli mianie ŭ Śledčy kamitet, dapytali, pakazali videa. I adtul — u izalatar».

U SIZA Jahoraŭ pravioŭ amal paŭhoda. Pravaabaroncy pryznali jaho palitviaźniem. Paśla, u žniŭni, byŭ sud. 

«Spačatku ja bajaŭsia, što budzie kałonija, hady try. Ale paśla stała viadoma, jakija prysudy vynosiać pa «karahodach», što bolšaść atrymlivaje «chimiju». Tamu razumieŭ, što chutčej za ŭsio, «chimiju» daduć i mnie. — kaža Illa. — 30 žniŭnia ja atrymaŭ 2 hady 6 miesiacaŭ «chimii» z nakiravańniem u papraŭčuju ŭstanovu. Toje, što mianie adpuścili paśla prysudu, było niečakanaściu. Dumaŭ, adviazuć nazad u SIZA, a adtul užo adpraviać adbyvać pakarańnie».

Paśla ŭ Illi byŭ čas na apielacyi i abskardžvańnie. Z ulikam času, jaki jon pravioŭ u SIZA, na «chimii» jamu treba było adbyć nie dva z pałovaj hady, a hod i šeść miesiacaŭ.

«Ja byŭ niazhodny z prysudam. Ale spačatku dumaŭ, što pajedu adbyvać pakarańnie, vyzvalusia i budu dalej žyć spakojna. Praŭda, kali pačaŭ cikavicca ŭmovami na «chimii», to mierkavańnie źmianiłasia. Bo kali zarpłata ŭ sto rubloŭ, i ty musiš płacić jašče za toj «internat»…

Ja ŭzvažyŭ usie «za» i «suprać» i vyrašyŭ, što nie chaču zastavacca rabom sistemy. I pryniaŭ rašeńnie biehčy, — kaža chłopiec. — Žonki ŭ mianie niama, dziaciej taksama, sam ja sirata.

Adpaviedna, nikoha nie maju. Była dziaŭčyna, ale paśla majho vychadu na volu my razyšlisia. Jana zusim maładaja, 19 hadoŭ, a ja razumieŭ, što chutčej za ŭsio, pryjdziecca biehčy z krainy… Heta ŭ mianie ničoha niama, a ŭ jaje mama-tata.. Vyrašyŭ nie psavać joj žyćcio».

Pra pabieh Illa raskazvaje koratka: «Bieh sam. Znajomyja davieźli da miažy, dalej pierabiraŭsia». Siońnia chłopiec znachodzicca ŭ Litvie. 

«Akramia rečaŭ, z saboju ničoha nie było — tolki maleńki zaplečnik, bo bajaŭsia natknucca na biełaruskich pamiežnikaŭ. Hrošaj taksama amal nie było, — kaža jon. — Ciapier budu atrymlivać status biežanca, sprabavać šukać pracu i niejak žyć. Ale pakul tut ja adčuvaju siabie bolš volnym, čym było ŭ Biełarusi. 

Škadavańniaŭ niama. Nastalhija trochi prysutničaje — usio ž Biełaruś maja radzima, ja tam vyras, tam zastalisia siabry… Ale ž, što było rabić?»

Kamientary

Ciapier čytajuć

Ekanamist Lvoŭski: Pavyšać piensijny ŭzrost jość kudy. Možna žančynam pavysić37

Ekanamist Lvoŭski: Pavyšać piensijny ŭzrost jość kudy. Možna žančynam pavysić

Usie naviny →
Usie naviny

«Chohvarts adpačyvaje». Na vulicy Minska zaŭvažyli «dychańnie dreŭ»

U Minsku aryštavali «čornaha ryełtara», jaki sprabavaŭ zavałodać kvateraj ałkaholika3

U Francyi paśla 20 hadoŭ zabyćcia vystavili pracu Marka Šahała

U Biełarusi znajšli samuju šmatdzietnuju siamju lebiedziaŭ1

Cieła Śviatłany Kurs budzie kremiravana24

Tramp zajaviŭ, što źbirajecca bałatavacca na treci termin15

U kabiniet hiniekołaha homielskaj palikliniki padčas ahladu žančyny zajšoŭ mužčyna-inžynier — ale vymovu zrabili nie jamu28

Pry ŭdary pa turbazie ŭ akupavanaj častcy Zaparožža zahinuli 8 čałaviek1

Janka Bryl: jak ščaśliva pražyć nieščaślivuju epochu3

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Ekanamist Lvoŭski: Pavyšać piensijny ŭzrost jość kudy. Možna žančynam pavysić37

Ekanamist Lvoŭski: Pavyšać piensijny ŭzrost jość kudy. Možna žančynam pavysić

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić