Hramadstva

Z paliklinik źnikła vakcyna ad viatranki. Čamu, i kali jana źjavicca

U biełaruskich paliklinikach źnikła vakcyna ad viatranki. Adny pišuć, što chacieli b zrabić pryščepku dzieciam, inšyja — što płanujuć pryščapicca i sami. Kali źjavicca mahčymaść heta zrabić, ludzi nie viedajuć: nieviadoma, kali va ŭstanovy zaviazuć patrebny preparat. Zerkalo.io pasprabavała razabracca, što adbyvajecca.

Telehram-kanał «Vakcyny_Minsk» pravodziŭ apytańnie karystalnikaŭ i cikaviŭsia pra kolkaść doz, u jakich jany majuć patrebu. U kamientaryjach mnohija adznačali, što chacieli b zrabić pryščepku i dzieciam, i sabie ci inšym darosłym u siamji.

Na dniach u supołcy apublikavali adkaz Minzdaroŭja na razhlad zvarotu nakont vakcynacyi suprać viatranki. Dakumient padpisany hałoŭnym sanitarnym uračom Biełarusi Alaksandram Tarasienkam. U im havorycca, što siońnia va ŭstanovach achovy zdaroŭja preparat «Varyliks», jakim pryščaplajuć ad vietranaj vospy, dla akazańnia płatnych pasłuh adsutničaje». Tam spasyłajucca na list pradstaŭnictva brytanskaj farmaceŭtyčnaj kampanii GlaxoSmithKline, dzie adsutnaść pastavak tłumačać «źnižeńniem vytvorčych mahutnaściaŭ zavoda-vytvorcy» i «niedastatkovym abjomam zajaŭlenaj kolkaści».

Žurnalist patelefanavała pa adnym z numaroŭ telefonaŭ, ukazanych u adkazie, jak fizičnaja asoba. Dziaŭčyna, jakaja źniała słuchaŭku, pradstaviłasia supracoŭnicaj Respublikanskaj sanitarnaj słužby i paćvierdziła, što vakcyny ŭ najaŭnaści ŭ Biełarusi niama — kaža, heta «prabieły minułaha hoda».

— Zavod-vytvorca nie zmoh pastavić patrebnuju kolkaść dla našaj krainy. Jon nie vykanaŭ płan minułaha hoda, tamu ŭsio pieraniesłasia. Ciapier pravodzicca apytańnie ŭ kožnaj vobłaści, kab [acanić popyt] i na asnovie hetaj kolkaści zrabić zakaz u pastaŭščyka. Abiacajuć pastaŭki ŭ pieršaj pałovie 2022 hoda, a kali kankretna — my nie viedajem. Ja dumaju, kali b praź miesiac-dva [vakcynu mahli zavieźci], heta ŭžo było b viadoma nam. A pakul niama nijakaj infarmacyi, dumaju, mahčyma, heta sakavik i nastupnyja miesiacy.

U RUP «Biełfarmacyja», jakaja zajmajecca zakupkami, taksama raspaviali, što prablemy z vakcynaj źviazanyja z pastaŭkami ad vytvorcy.

— My b vielmi chacieli jaje kupić, i sa svajho boku robim usio, kab nam jaje pradali, ale zavod nie choča pradavać. My nie možam z hetym ničoha zrabić. U ich jość niejkija abmiežavańni pa mahutnaści vytvorčaści, i pa aficyjnym liście ad GlaxoSmithKline, jany nam jaje raniej druhoha paŭhodździa nie adhruziać, — adznačyli na pradpryjemstvie. — Ale ja nie mocna vieru hetamu listu, bo ŭvieś minuły hod jany nas «karmili zaŭtrakami» i ź miesiaca ŭ miesiac pieranosili terminy pastavak, u vyniku ničoha nie adhruzili. Tamu ja nie viedaju, ci realna nam zmohuć u druhim paŭhodździ zavieźci [preparat].

— U sanitarnaj słužbie kažuć ab pieršaj pałovie hoda.

— U mianie ŭ aficyjnym liście pra druhoje paŭhodździe 2022 hoda. Naŭrad ci jany tudy pisali asobna, — adznačyła subiasiednica. — Razumiejecie, u ich jość niejkija rynki, bolš vyhadnyja, [čym Biełaruś]. Nie zabyvajcie, što heta prosta biznes, i nam jany napracoŭvajuć pa niejkich reštkavych pryncypach. U lutym minułaha hoda adhruzili nam vakcynu, i na hetym usio.

U pradstaŭnictvie GlaxoSmithKline ŭ Biełarusi adkazali, što preparat «Varyliks» byŭ dastupny da leta-vosieni 2021-ha ŭ dastatkovaj kolkaści, a ciapier z pastaŭkami ŭ našu krainu sapraŭdy jość ciažkaści.

— Razumiejecie, Biełaruś — maleńkaja kraina. Viadoma, pierš za ŭsio zadavalniajuć [zajaŭki] krain, dzie patreba vyšejšaja. Tamu nam dajecca vakcyna ŭžo jak atrymajecca, i to my vydzirajem [jaje] dziakujučy pradstaŭnictvu. Ale nie ŭsio ad nas zaležyć. Dla Biełarusi ŭžo pačali vyrablać preparat, ale praces zajmaje piać miesiacaŭ, i my čakajem jaho ŭ mai. U hety čas 100% vakcyna budzie. Pakul daviadziecca pačakać, — raspaviała śpiecyjalist.

Jana taksama zapeŭniła, što vakcynu pavinny zavieźci ŭ krainu «ŭ dastatkovaj kolkaści», adnak nie viedaje, jak budzie składvacca situacyja z pastaŭkami dalej.

— Prosim, kab pabolš vydavali. Ale razumiejecie, naša kampanija minuły hod zajmałasia bolš raspracoŭkami vakcyny ad karanavirusa. Tamu viatranka ŭžo na druhi płan adychodzić. Tamu moža takoje być, — adkazała pradstaŭnica na pytańnie ab tym, ci mohuć być pieraboi z pastaŭkami ŭ nastupnym hodzie.

Kamientary

Ciapier čytajuć

Andrej Švied, architektar represij, pryznačany staršynioj Viarchoŭnaha suda20

Andrej Švied, architektar represij, pryznačany staršynioj Viarchoŭnaha suda

Usie naviny →
Usie naviny

U ZŠA pačali źbirać pieršyja latajučyja aŭtamabili2

Supracoŭnik Instytuta vyvučeńnia vajny adredahavaŭ kartu bajavych dziejańniaŭ. Niechta padniaŭ na hetym 1,3 miljona dalaraŭ3

Načalnik milicyi Brahina stralaŭ u svaju žonku. Jana cudam vyžyła11

«Biełavija» praviała pieršy za amal čatyry hady rejs u Ałmaty. Heta stała mahčymym paśla źniaćcia amierykanskich sankcyj1

«Nie taki ŭžo jon bieły i puchnaty». Kiraŭnik centra pa ratavańni busłoŭ raskazaŭ pra ich šmat cikavaha8

Dziaržaŭnyja miedyja nie kažuć pra achviar vybuchu ŭ Homieli, kab nie było niehatyvu ŭ dni UNS?4

U Italii znajšli tysiačy śladoŭ dynazaŭraŭ uzrostam u 210 miljonaŭ hadoŭ9

U Homieli demantujuć vierchnija pavierchi 10‑paviarchovaha doma, jaki paciarpieŭ ad vybuchu5

Łukašenka vypadkova spaliŭ svaju šparhałku z razvahami pra hrošy «Bajsoła»19

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Andrej Švied, architektar represij, pryznačany staršynioj Viarchoŭnaha suda20

Andrej Švied, architektar represij, pryznačany staršynioj Viarchoŭnaha suda

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić