Hramadstva

Łukašenka: Najciažejšaja situacyja. Treba ścisnuŭšy zuby vytrymać hety i, mahčyma, nastupny hod

Siońnia Łukašenka pravodzić naradu nakont stanovišča ŭ sielskaj haspadarcy Viciebskaj vobłaści. Hałoŭnyja jaho tezisy ŭsio tyja ž: sankcyjami nas buduć dušyć, ale sankcyi — heta i naš šaniec, «kali vy vybrali niezaležnaść, davajcie ŭkałvać».

Zachodnija sankcyi adčyniajuć novyja mahčymaści dla biełaruskich sielhasvytvorcaŭ. Pra heta Alaksandr Łukašenka zajaviŭ siońnia ŭ Hłybokim na naradzie pa pytańniach raźvićcia ahrapramysłovych abjadnańniaŭ Viciebskaj vobłaści, pieradaje BIEŁTA.

«Momant taki: z adnaho boku, najciažejšaja situacyja. Dušyć nas buduć razam z Rasijaj pastajanna. Vy ž bačycie, što jany nas uklučajuć u śpisy, kab Rasija praź Biełaruś nie abyšła sankcyi, heta značyć, za kampaniju. Ale my ž razumiejem, što im treba zahubić nas, davieści da ŭzroŭniu Ukrainy i nazaŭždy razabracca z hetym, — skazaŭ Alaksandr Łukašenka. — Ale ź inšaha boku, dla vas, ahraryjaŭ, i dla tych, chto vyrablaje sielhastechniku, — ščaście».

Pavodle Łukašenki, zachodnija sankcyi — heta mahčymaść umacavacca na rynkach, asabliva rasijskim.

«Heta mahčymaści, heta šaniec. Kali my hetym šancam nie skarystajemsia, nikoli naša sielskaja haspadarka nie ŭstanie z kaleniaŭ, — niečakana Łukašenka kanstatavaŭ, što naša sielskaja haspadarka na kaleniach. — Tamu siońnia treba praź lubyja ciažkaści, składanaści, ścisnuŭšy zuby vytrymać hety i, mahčyma, nastupny hod. I my pierastroimsia, i budziem pracavać narmalna. Ale vy pavinny dla taho, kab padniacca z kaleniaŭ, atrymać pradukcyju i pradać».

Łukašenka znoŭ pierakłaŭ adkaznaść za svaje rašeńni i palityku, jakija pryviali da kryzisu, na inšych ‒ «ad členaŭ urada da dajarki». 

«Niaŭžo vy nie adčuvajecie, jakaja situacyja?! My chočam być niezaležnymi, a pavarušycca na hetuju niezaležnaść nichto nie choča. Ad členaŭ urada da dajarki, — skazaŭ jon. — Tamu kali vy abrali hetuju niezaležnaść, davajcie ŭkałvać. Što tut vy mnie hetyja ličby krucicie-krucicie. Treba małako i miasa! U vas jość vytvorčyja mahutnaści, pierapracoŭčyja. Zahruzicie ich, i ja da vas pretenzij mieć nie budu. Tady ŭ vas buduć hrošy».

«Što vy cielapajeciesia i hladzicie adzin na adnaho?! Pačynajcie z kadraŭ! Naviadzicie paradak», — zapatrabavaŭ jon.

Łukašenka: Biełaruś ciapier budzie addavać daŭhi ŭ rublach. Ekanamist: Nie budzie!

Uźvinčany Łukašenka ŭ intervju japonskamu TB: Rasija ŭ hetaj vajnie nie prajhraje!

Kamientary

Ciapier čytajuć

Ci mahčymy druhi Čarnobyl? I što ciapier robiać ludzi na toj AES? Navukoŭka adkazvaje na važnyja pytańni4

Ci mahčymy druhi Čarnobyl? I što ciapier robiać ludzi na toj AES? Navukoŭka adkazvaje na važnyja pytańni

Usie naviny →
Usie naviny

Biełaruś na majskija śviaty stała dla rasijan daražejšaj za Turcyju10

«Nie saromiejciesia pakazvać aktyŭnych partyjcaŭ». Hałoŭny ideołah Łukašenki zaklikaŭ moładź «Biełaj Rusi» być śmialejšymi ŭ sacsietkach7

Irłandziec, da jakoha małaja Cichanoŭskaja jeździła ŭ 1990-ja: «Kali b niechta skazaŭ, što adnoje z hetych dziaciej stanie palitykam, ja b pakazaŭ na Śvietu»23

«Pra ciažarnaść viedali tolki jana i jaje chłopiec». Stali viadomyja padrabiaznaści historyi ź miortvym niemaŭlom, znojdzienym u Baranavičach u pakiecie

Zubru kala trasy M1 dadaduć śpiecefiektaŭ i prysvojać imia3

Fejsbuk-staronku Mikoły Statkieviča pryznali «ekstremisckaj»2

Bieraściejka palacieła ŭ Kitaj, kab jaje trochhadovaja dačka papracavała madellu6

«Vypadak adzin na miljon». U Dniapry ŭ akno kvatery ŭlacieŭ šachied, ale nie razarvaŭsia1

U Mali paŭstancy-tuarehi ŭziali pad kantrol ceły horad

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Ci mahčymy druhi Čarnobyl? I što ciapier robiać ludzi na toj AES? Navukoŭka adkazvaje na važnyja pytańni4

Ci mahčymy druhi Čarnobyl? I što ciapier robiać ludzi na toj AES? Navukoŭka adkazvaje na važnyja pytańni

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić