Śviet

Paštovuju marku z kurjoznaj pamyłkaj pradali z aŭkcyjonu za 2 miljony dalaraŭ

Marku kupiŭ viadomy kalekcyjanier Čarlz Chek. Jon užo byŭ uładalnikam dźviuch «pierakulenych Dženi». Pieršuju jon kupiŭ u samym pačatku stahodździa za 300 tysiač dalaraŭ. Druhuju — u 2007 hodzie amal za miljon.

Fota: Spencer Platt / Getty Images

Na aŭkcyjonie ŭ Ńju-Jorku na minułym tydni byŭ pastaŭleny novy rekord: paštovaja marka «pierakulenaja Dženi» była pradadziena za dva miljony dalaraŭ, piša Bi-bi-si

Heta nie rekord dla suśvietnaj fiłatelii naohuł — samaja darahaja marka, British Guiana, była pradadzienaja dzieviać hadoŭ tamu za 9,5 młn dalaraŭ — ale heta rekord dla marki, vypuščanaj u ZŠA.

Znakamitaja «pierakulenaja Dženi» była vypuščanaja ŭ 1918 hodzie, i naminalny jaje košt składaŭ 24 centy. Unikalnaść hetaj marki ŭ tym, što na joj paštovy samalot Curtiss JN-4, jaki prazvali «Dženi», pamyłkova nadrukavany dahary nahami.

Rabotniki pošty, naturalna, chutka zaŭvažyli pamyłku, ale list pamieram 100 asobnikaŭ usio ž paśpieŭ syści ŭ abarot — i voś za pakinutyja z hetych sta asobnikaŭ kalekcyjaniery-fiłatelisty i hatovyja vykłaści hihanckija hrošy.

Dva miljony dalaraŭ za marku na aŭkcyjonie Robert A Siegel Auction Galleries zapłaciŭ viadomy kalekcyjanier, 76-hadovy Čarlz Chek.

Chek užo byŭ uładalnikam dźviuch «pierakulenych Dženi». Pieršuju jon kupiŭ u samym pačatku stahodździa prykładna za 300 tysiač dalaraŭ. Druhuju — u 2007 hodzie amal za miljon. 

Hetuju apošniuju, jakaja abyšłasia Cheku ŭ dva miljony, fiłatelisty doŭha nie mahli nabyć. Staronnija vočy nie bačyli jaje cełaje stahodździe z momantu vypusku, bo ŭładalnik i zatym jaho spadkajemcy zachoŭvali jaje ŭ bankaŭskim siejfie — cana hetaj unikalnaj marki ŭźlacieła ŭvierch adrazu ž paśla vypusku.

Ale ŭ 2018 hodzie jaje, narešcie, upieršyniu pradali z aŭkcyjonu.

Z-za taho, što hety asobnik — numar 49 sa sta — za 105 hadoŭ praktyčna nie byvaŭ na śviatle, jon zachavaŭsia našmat lepš za inšyja. «Kolery nasyčany, a papiera — śvietłaja», — było paznačana ŭ apisańni marki, vystaŭlenaj na tarhi.

Čarlz Chek skazaŭ u intervju haziecie Washington Post, što maje namier i dalej bierahčy kaštoŭnuju marku ad śviatła.

Kamientary

Ciapier čytajuć

Byłoha sienatara i dyrektara najbujniejšaha ŭ Biełarusi vytvorcy budmateryjałaŭ sudziać za razhałošvańnie słužbovaj tajny2

Byłoha sienatara i dyrektara najbujniejšaha ŭ Biełarusi vytvorcy budmateryjałaŭ sudziać za razhałošvańnie słužbovaj tajny

Usie naviny →
Usie naviny

Na budoŭli ŭ Minsku znajšli pareštki 40 čałaviek2

«Minsktrans» prakamientavaŭ abviestki ŭ hramadskim transparcie na ruskaj movie29

«Kamuści budujuć fantany, a ŭ nas niama daroh!» Aburanyja žychary Fanipala źviarnulisia da Turčyna7

«Biełarusy havorać» — novy tred, jaki ŭzvarušyŭ Threads6

Polšča płanuje ŭkaranić bijamietryju pry zapisie na vizu1

U žycharoŭ «Minsk-Śvieta» dyjahnastavali liftafobiju. U adnym z damoŭ tvoracca vielmi dziŭnyja rečy9

Śpiecapieracyja jak ź izrailskimi piejdžarami: rasijskim apierataram dronaŭ padaryli zaminiravanyja akulary2

«U mianie vypali ŭsie vałasy». Biełaruska pieraniesła strašnuju anhinu5

U hramadskim transparcie Minska zahučała bolš ruskaj movy12

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Byłoha sienatara i dyrektara najbujniejšaha ŭ Biełarusi vytvorcy budmateryjałaŭ sudziać za razhałošvańnie słužbovaj tajny2

Byłoha sienatara i dyrektara najbujniejšaha ŭ Biełarusi vytvorcy budmateryjałaŭ sudziać za razhałošvańnie słužbovaj tajny

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić