Śviet1212

«Napeŭna, usie raźvitalisia z žyćciom». Siarhiej Śvietłakoŭ raskazaŭ, jak vyratavaŭsia z «Krokusa»

Zorka TNT i KVZ Siarhiej Śvietłakoŭ znachodziŭsia ŭ kancertnaj zale «Krokus Sici Choł» padčas napadu terarystaŭ 22 sakavika. Jahony raskaz apublikavała Ksienija Sabčak.

 Siarhiej Śvietłakoŭ. Fota: Vikipiedyja

— Terarysty ŭvajšli ŭ zału z boku amfiteatra (jakraz nad im raźmiaščajucca łožy, dzie my i znachodzilisia, potym niekalki čałaviek paśpieli zaleźci tudy). 

Stralba była bieź pierapynku naprava i naleva.

Mnohija, pačuŭšy streły, pabiehli da sceny. My pavyskakvali ŭ vuzki kalidor. Tam utvaryłasia hrupa z 20-30 ludziej. Dziaŭčyna-mieniedžar, jakaja była na paviersie, znajšła klučy i zakryła vychady z usich łožaŭ (tamu što ŭsie, chto tam byŭ, užo vybiehli, i my bajalisia, što adtul zalezuć i terarysty, stralanina była litaralna za niekalki mietraŭ). 

Dalej ź niekalkimi chłopcami my vyrašyli zabarykadavać uvachody ŭ naš kalidor: kresły, kanapy…

Tut byŭ, napeŭna, samy strašny momant — huki stralby zacichli i praz paŭzu dźviery ŭ kalidor, nasuprać jakich byli my ź siabram i majoj plamieńnicaj Mašaj, pačali ŭzłomvać.

Napeŭna, usie ŭ kalidory raźvitalisia z žyćciom, tamu što my nie viedali, kolki terarystaŭ i jaki ŭ ich płan. Dźviery źnieśli chutka — heta akazalisia hledačy, ludzi, jakija biehli, šukali vychad.

Pavaliŭ mocny śmiardziučy dym i treba było prymać rašeńnie, što rabić dalej, prajšło da hetaha času 15-20 chvilin prykładna… I znoŭ ža mieniedžar prapanavała adkryć niekalki dźviarej i pa leśvicy vybiehčy hrupaj praz faje. 

Usie pahadzilisia i ŭ cišyni pačali ruchacca, žančyny źniali abcasy, paniki mocnaj nie było… kali my vyjšli z hetaha kalidora, trapili va ŭžo zadymlenaje faje. Zboku stajaŭ inšy rabotnik «Krokusa» i machaŭ nam, kab my biehli nie praz centr. 

Potym my apynulisia na vulicy. Tak biez adzieńnia my biehli jašče niekalki kiłamietraŭ, tudy, dzie čakała mianie na mašynie žonka, jakaja, na ščaście, spaźniłasia. 

Ja siońnia znajšoŭ imia toj dziaŭčyny, jakaja nie razhubiłasia i realna ŭsim dapamahła — Safija Mejer. Dziakuj joj! Jana hieroj. 

Spačuvańnie ŭsim paciarpiełym. Heta było piekła», — raspavioŭ Śvietłakoŭ.

Kamientary12

  • Vład
    24.03.2024
    Nahladnyj primier ehoizma - my zakryli dvieŕ i zabarrikadirovaliś. A to čto druhije zritieli nie mohli vyjti  - eto ich problemy.
  • Aleža Hajdukievič
    24.03.2024
    Voś tak vyhladaje vajna, Siaroža. A vy dumali buduć tolki vańki pamirać za pucina?
  • Antoś
    24.03.2024
    [Red. vydalena]

Upieršyniu z II suśvietnaj u Jeŭropie pieramahła partyja, zasnavanaja nacystami. Što dla Biełarusi aznačajuć źmieny ŭ Aŭstryi?3

Upieršyniu z II suśvietnaj u Jeŭropie pieramahła partyja, zasnavanaja nacystami. Što dla Biełarusi aznačajuć źmieny ŭ Aŭstryi?

Usie naviny →
Usie naviny

Rabotnik BT: Kali terminovy siužet, a ekśpierta nie znajšli, u kadr siadaje mantažor, i ty padpisvaješ jaho «palitołah»3

Zvyš 80% kampanij pa raspracoŭcy niejrasietak u śviecie bankrutujuć. Čamu tak?5

Źniavoleny raskazaŭ, jak siadzieŭ u kałonii ŭ Hłybokim u susiedniaj kamiery sa Statkievičam5

Futbalist «Niomana» ŭ paryvie hnievu daŭ vyśpiatka nadpisu «80 hadoŭ vyzvaleńnia» VIDEA6

Rasijskaja turystka zahinuła ŭ Tbilisi, zdymajučy videa pad pieśniu «U apošni raz»5

Rasčaravany prybytkam ad «tapańnia chamiaka» biełarus paskardziŭsia ŭ tavarystva abarony pravoŭ spažyŭcoŭ. Ci spracavała?8

USU nie ŭdałosia atakavać skład bojeprypasaŭ u Katłubani7

«U Biełarusi źjaviŭsia svoj Rybientrop». Łatuška prakamientavaŭ zajavy Ryžankova19

Iran staŭ adnym z suśvietnych lidaraŭ pa źmienie poła. Jak tak stałasia ŭ hetaj musulmanskaj krainie?12

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Upieršyniu z II suśvietnaj u Jeŭropie pieramahła partyja, zasnavanaja nacystami. Što dla Biełarusi aznačajuć źmieny ŭ Aŭstryi?3

Upieršyniu z II suśvietnaj u Jeŭropie pieramahła partyja, zasnavanaja nacystami. Što dla Biełarusi aznačajuć źmieny ŭ Aŭstryi?

Hałoŭnaje
Usie naviny →