Śviet1212

«Napeŭna, usie raźvitalisia z žyćciom». Siarhiej Śvietłakoŭ raskazaŭ, jak vyratavaŭsia z «Krokusa»

Zorka TNT i KVZ Siarhiej Śvietłakoŭ znachodziŭsia ŭ kancertnaj zale «Krokus Sici Choł» padčas napadu terarystaŭ 22 sakavika. Jahony raskaz apublikavała Ksienija Sabčak.

 Siarhiej Śvietłakoŭ. Fota: Vikipiedyja

— Terarysty ŭvajšli ŭ zału z boku amfiteatra (jakraz nad im raźmiaščajucca łožy, dzie my i znachodzilisia, potym niekalki čałaviek paśpieli zaleźci tudy). 

Stralba była bieź pierapynku naprava i naleva.

Mnohija, pačuŭšy streły, pabiehli da sceny. My pavyskakvali ŭ vuzki kalidor. Tam utvaryłasia hrupa z 20-30 ludziej. Dziaŭčyna-mieniedžar, jakaja była na paviersie, znajšła klučy i zakryła vychady z usich łožaŭ (tamu što ŭsie, chto tam byŭ, užo vybiehli, i my bajalisia, što adtul zalezuć i terarysty, stralanina była litaralna za niekalki mietraŭ). 

Dalej ź niekalkimi chłopcami my vyrašyli zabarykadavać uvachody ŭ naš kalidor: kresły, kanapy…

Tut byŭ, napeŭna, samy strašny momant — huki stralby zacichli i praz paŭzu dźviery ŭ kalidor, nasuprać jakich byli my ź siabram i majoj plamieńnicaj Mašaj, pačali ŭzłomvać.

Napeŭna, usie ŭ kalidory raźvitalisia z žyćciom, tamu što my nie viedali, kolki terarystaŭ i jaki ŭ ich płan. Dźviery źnieśli chutka — heta akazalisia hledačy, ludzi, jakija biehli, šukali vychad.

Pavaliŭ mocny śmiardziučy dym i treba było prymać rašeńnie, što rabić dalej, prajšło da hetaha času 15-20 chvilin prykładna… I znoŭ ža mieniedžar prapanavała adkryć niekalki dźviarej i pa leśvicy vybiehčy hrupaj praz faje. 

Usie pahadzilisia i ŭ cišyni pačali ruchacca, žančyny źniali abcasy, paniki mocnaj nie było… kali my vyjšli z hetaha kalidora, trapili va ŭžo zadymlenaje faje. Zboku stajaŭ inšy rabotnik «Krokusa» i machaŭ nam, kab my biehli nie praz centr. 

Potym my apynulisia na vulicy. Tak biez adzieńnia my biehli jašče niekalki kiłamietraŭ, tudy, dzie čakała mianie na mašynie žonka, jakaja, na ščaście, spaźniłasia. 

Ja siońnia znajšoŭ imia toj dziaŭčyny, jakaja nie razhubiłasia i realna ŭsim dapamahła — Safija Mejer. Dziakuj joj! Jana hieroj. 

Spačuvańnie ŭsim paciarpiełym. Heta było piekła», — raspavioŭ Śvietłakoŭ.

Kamientary12

  • Vład
    24.03.2024
    Nahladnyj primier ehoizma - my zakryli dvieŕ i zabarrikadirovaliś. A to čto druhije zritieli nie mohli vyjti  - eto ich problemy.
  • Aleža Hajdukievič
    24.03.2024
    Voś tak vyhladaje vajna, Siaroža. A vy dumali buduć tolki vańki pamirać za pucina?
  • Antoś
    24.03.2024
    [Red. vydalena]

Ciapier čytajuć

Centralnuju rolu ŭ arhanizacyi pieramovaŭ z amierykancami adyhraŭ muž Natalli Piatkievič. Čamu jon?14

Centralnuju rolu ŭ arhanizacyi pieramovaŭ z amierykancami adyhraŭ muž Natalli Piatkievič. Čamu jon?

Usie naviny →
Usie naviny

U Biełarusi źjavilisia pasłuhi ciełaachoŭnikaŭ. Kolki kaštuje hadzina?2

«Praz 9 miesiacaŭ uźnikli pytańni». Pachod u abmieńnik dla 80-hadovaha mužčyny skončyŭsia vialikimi niepryjemnaściami

Ministr abarony Litvy: U NATA jość 3-4 hady, kab padrychtavacca da vialikaj vajny ŭ Jeŭropie10

«Nam nie patrebnyja pasiaredniki, nam patrebnyja sajuźniki». Ukrainski dypłamat rezka vykazaŭsia ab vynikach Miunchienskaj kanfierencyi3

Litoŭskaja firma mahła tajemna sačyć za amierykanskimi vajskoŭcami ŭ Jeŭropie i pradavać ich danyja trecim asobam6

«Ty budieš sotrudničať, b*, ili niet?» Jak u Biełarusi schilajuć da supracoŭnictva sa śpiecsłužbami7

ZŠA praviaduć dvuchbakovyja pieramovy z Rasijaj i Ukrainaj, a ŭžo potym — sumiesnyja2

«Isnuje prajekt pa stvareńni adzinaha katałoha franšyz Sajuznaj dziaržavy». Jak u Biełaruś zachodziać rasijskija sietki kram i kafe7

«Kali pieramovy stanuć «novaj Jałtaj», to mienavita Biełaruś ryzykuje stać maŭklivaj achviaraj vialikaj amaralnaj ździełki»24

bolš čytanych navin
bolš łajkanych navin

Centralnuju rolu ŭ arhanizacyi pieramovaŭ z amierykancami adyhraŭ muž Natalli Piatkievič. Čamu jon?14

Centralnuju rolu ŭ arhanizacyi pieramovaŭ z amierykancami adyhraŭ muž Natalli Piatkievič. Čamu jon?

Hałoŭnaje
Usie naviny →

Zaŭvaha:

 

 

 

 

Zakryć Paviedamić